Dalši diel od Ayrii-chaaan :D:D Muhaha je skveli :)

"Aiko pozri som rada, že nám dôveruješ, ale ......." Yumi nedokončila a z kedysi veselého tónu sa teraz ozýval chlad, ktorý sa tiahol ulicou a hľadal kto bude jeho najbližšia obeť. Strach z toho čím človek je a čím bol. Čím sa môže stať a čím sa stal. "Yumi..... prosím aspoň to skús. Boh nemusí byť sám." Aiko sa pokúsila o úsmev , no tvár sa jej skrivila. Pretože strach býva mocnejší ako vôľa človeka.
Sandie sa nadýchla a zdvihla hlavu hore k oblohe. Kvapky padali čím ďalej tým hustejšie a zmáčali jej celú tvár. Namika nasledovala jej príkladu a obe dúfali, že v tej oblohe nájdu Kiru. Uvidia v nej niekoho kto sa stane ich bohom, no kvapky len ďalej padali a ostro dopadali na ich tváre zdvihnuté k nebu. Hľadeli do prázdna . Čakajúc na správny čas, keď už vedeli ako je Kira blízko. "Už to nepotrvá dlho." Šepla Namika a Sandie sa usmiala. "Viem, že nie, ale stále môžeme zomrieť."
"Chiaky hovoríš , že nás niekto počúva?" pozrela sa na ňu so zvedavosťou v tvári Misa. Tá len prikývla. "Myslíš, žeby sme mali?" pozrela sa na ňu Itoe, keď pochopila na čo myslí. "Sme teraz druhým bohom tak sa nemáme čoho báť." Zasmiala sa Misa a v tvári sa jej zjavila bolesť , ktorú kedysi prežívala pri zabíjaní, ale skutočne sa pre ňu stalo takým prirodzeným?
"Siera nemáš strach?" Sakuya ležala na gauči a v rukách sa pohrávala s diaľkovým ovládaním. "Z čoho ? Zo smrti? Z nich? Z Boha?" nasadila svoj typický úsmev a pozrela sa na Sakuyu, ktorá neprítomne hľadela do prázdna. "Zo všetkého čo má ešte prísť." Siera pokrútila hlavou. "Možno by som mala mať strach, ale radšej počkám , kým si to po mňa príde a pohltí ma to do svojho vnútra."
***************************Japonská polícia************************************
***************************Japonská polícia************************************
"Fajn predĺžim vám ten prípad. Ale máte na to 31 dní. Viac času nie a nezabudnite čas prechádza rýchlo , no veci sa nachádzajú pomaly a strach ostáva naveky v nás." Satomi sa pozrela na Naomi a na Myuki. Slová ich šéfa jej často pripadali až strašidelné. "Dokážeme to. Budeme musieť." Povzdychla si Naomi. "Áno máš pravdu budeme musieť . Ak sa ani trochu neposunieme zomrie kvôli nám mnoho ďalších ľudí." Myuki sa hrnuli do očí slzy. Nenávidela smrť. "A preto to musíme zastaviť." Satomi sa vrátila späť k svojej práci , no v ovzduší zostala nepoložená otázka. Ktorá z nich bude prvou obeťou? Vedeli, že bez smrti to nepôjde.
*************************L (Ryuzaki)**************************************
"Dai viem. Dostaneme ho . Neboj sa budem tu s tebou." Slabo sa pousmiala Miharu, no vedela, že jej úsmev k riešeniu nepomôže. Obe vedeli, že časom dôjde aj na niečo horšie ako je len zabíjanie zločincov. Časom sa stanú obeťami aj nevinní ľudia. " Ďakujem Miharu. Ani si nevieš predstaviť ako veľmi mi pomáhaš. Arigato." Šepla Miharu a pritom tak veľmi dobre vedela načo obe myslia. Ale niekto sa bude musieť obetovať.
"Dobrú noc Tifa. Skús si konečne pospať. Musíme to vyriešiť kvôli tomu čo sme si prežili. Vieš ako dlho sa každá z nás snažila dostať až sem a keď sme tu ani tým nepohneme?" Sasame tušila, že slová si šepká len pre seba, ale a tak vedela, že Tifa až priveľmi dobre vedela na čo myslí. Pomaly odkráčala k svojej posteli so strachom zo zajtrajšieho rána. So strachom čo príde ďalej.
Miya a Suki prechádzali chodbou medzi celami a hľadeli z jedného väzňa na druhého. Hľadeli na tých, ktorých čakala smrť . Buď na ňu boli odsúdení alebo im ju prisúdil Kira. Boj a súd. To boli tí, ktorí určovali dĺžku života a smrti Zrazu Suki zastala pozrela sa na väzňa do jednej cely. Držal sa za srdce a sťažka dýchal. "Miya." Šepla Suki a obe hľadeli na muža, ktorý klesol k zemi. Bol taký bezmocný ako ľahký vánok proti tornádu. Suki sa zosunula k zemi a Miya si kľakla k nej. "Patrí to k našej práci. Neboj to bude fajn. Viac sa nebude takto zabíjať." Pomohla jej vstať, no obe v tichu pomaličky pohlcoval strach, ktorý sa po kúskoch prepracovával od ich pokožky až do vnútra ich mysle.
"Otec Lighta bol pán Yagami však?" Ayra sa pozrela z obrazovky na tých, s ktorými už tak dlho
spolupracovala . "V tomto prípade nie je otázka kto bol jeho otec, ale........" miestnosťou sa rozľahlo dokončenie jeho vety, ktoré padlo od Ryuzakiho "........či by ho bol schopný zabiť." Kyo len súhlasne prikývol. "Ak je skutočne vrah nezáleží mu na tom aký je mu ten človek blízky....."Ayra si niečo zapísala a všetci traja pocítili ako sú slová postupne ťažšie a ťažšie. " záleží na tom či mu stojí v ceste alebo cez neho môže len tak prejsť . Bez toho aby sa stal prekážkou." Kyo veľmi dobre vedel o čom hovorí.
Boli ľudia , ktorí zabíjali pre potešenie. Boli ľudia, ktorí zabíjali zo strachu. Boli ľudia , ktorí zabíjali pretože sa im páčilo utrpenie. Človek bol vždy vlastné stvorenie , no bolo mu niečo niekedy tak blízke aby za to obetoval svoj život? Všetko čo doteraz vykonal?

ahoj aiko asi už nebudu v aidou clubu ves tebe to nemá grady fakt tys byla ta ktera temu dodava svě a těd se teda odhlásim kdys nebudus na aidou clubu. tak se odhlasuju z aidou clubu kde to mám nahlasit aby ste me daly pric z clubu
.