Jupiii konečne som sa dočkala dalšej časti od Ayri-chan :D Je super!! Tak rýchlo do čítania :)

Light sedel pomaly prechádzal po parku pri škole. Začal ďalší školský týždeň. "Perfektné všetko ide podľa plánu. Mŕtvych je čím ďalej tým viac a nikto ani len netuší koho je to práca. Mesto zaplavili nápisy Kira je boh. Hmm to v pláne síce nebolo, ale páči sa mi to." Light sotva otváral ústa aby si to nikto nevšimol pretože nikto nevidel boha smrti vznášajúceho sa nad ním. "Ale , ale Light. Nemal by si byť taký šťastný. Stále ťa môže niekto odhaliť." Ryuk sa zasmial a okolo nich sa preniesol chladný vietor. Light sa zatriasol s chladom čo priniesol. "To bolo strašidelné."
"Aiko určite si vtedy neprechladla?" Yumi a Aiko akurát šli na hodinu japončiny. "Nie je mi fajn." zahundrala si pre seba Aiko a nevenovala ani jediný pohľad Yumi. "Prečo ona môže byť s Lightom a ja nie?" v mysli sa jej premietala jedna veta. Nechcela aby ju pohltila zlosť , no tá sa jej zmocňovala stále viac a viac. "Vážne si si istá? Nevyzeráš rovno najlepšie......" chytila ju za čelo. "A navyše máš aj teplotu. Mala by si odpočívať a nie sa tu trápiť v škole." Aiko sa otočila to už bolo moc prečo jej hovorila čo má robiť a čo nie? Nenávidela , keď jej niekto prikazoval čo robiť. Jediný človek, ktorému by to dovolila sa nazývam Kirom. "Ja ju asi nikdy nepochopím." Povzdychla si Yumi a kráčala ďalej. Doľahla na ňu samota a všimla si, že chodby sú prázdne. "Už zvonilo?" nechápavo sa pozrela na hodinky. Zrazu zacítila nevoľnosť a oprela sa o stenu. "Yumi to bude fajn. Pomôžeš Kirovi za každú cenu. Už mu vlastne pomáhaš nie? Ideš s ním. On nikdy nebude sám." šepkala si pre seba.
"Tu sa asi rozdelíme čo?" usmiala sa Sandie na Namiku. "Uhm máš pravdu. Ty máš teraz japončinu však?" Sandie prikývla a všimla si , že učebňa je skoro prázdna. "Zvláštne, že tu ešte nikto nie je, ale o to lepšie. Aj keď zachvíľu zvoní. Myslíš, že sa im niečo mohlo stať?" Namika pokrútila hlavou a pozrela sa von oknom školy. Cítila sa ako vo väzení. Akoby ju držali niekde kde nechcela. Ona chcela byť s Kirom, ale nemohla. "Počula som, že Kira je vraj študent." všimli si, že popri nich prešiel jeden človek. "Ahoj Light." usmiala sa Sandie a kývla mu. Prešiel okolo nich bez pozdravu. "LIght Yagami. Občas je trocha zvláštny,ale inak ho mám rada. Tým ako sa drží od ostatných mi je podobný." Namika sa usmiala. Rada videla, že Sandie a jej je niekto podbný. "Nezabúdaj nie len tebe. Nie si jediná kto je radšej potichu. Lepšie ako sa správať tak ako Yumi. Tú nikdy nepochopím, aj keď sa jej vždy drží kopa ďalších ľudí síce je taká drzá." Namika zmĺka pretože prešla okolo nich a zamierali do triedy , v ktorej sedel len Light. "Hm všimla si si, že tu práve vlastne ohovárame ľudí?" Sandie bolo zvláštne pretože toto nikdy nerobili ani ona ani Namika a najlepšie priateľky boli už dlho. "Ja už idem. Maj sa po hodne." kývla jej Namika a nechala Sandie stáť v prúde svojich myšlienok na chodbe.
"Ahoj Sakuya dnes meškáš." kývla jej Siera. "Viem prepáč trochu som sa zdržala, keď som počúvala jeden rozhovor, ale nič som nezistila." povzdychla si. "Nehovor aký rozhovor? Keď teba niečo zaujme tak to je vzácnosť." Siera sa opierala o bránu školy, z ktorej nikto nevýchádzal. Predchvíľou začala hodina a zo školy nevychádzali takmer žiadne zvuky takmer akoby sa zastavil čas. Presne tak ako sa zastavil dážď padajúci z oblohy. "Rozprávali sa o Kirovi." Sierra zpozornela , no takmer vôbec to nedala najavo. Dnes bola krutá , aj keď každý deň bola iná. "A?" prehovorila chladným tónom.
"A? To je všetko ? Nič iné mi na to nepovieš?" nechápavo na ňu hľadela Sakuya. Na osobu, ktorá bola občas milá a inokedy chladná. Nemohla si na to zvyknúť. "Najprv mi povedz o čo v tom rozhovore išlo potom sa vyjadrím. To je celé." Odvrátila pohľad a bola pripravená počúvať to čo jej Sakuya povie. "Počula som, že Kira je študent. A keď vezmeme aký je inteligentný je možné , že je z tejto školy." chladný výraz Sierri preťal úsmev. "To vyzerá zaujímavo." stočila sa a otvorila dvere do budovy. "Myslíš, že by sme o tom mali povedať Itoe a Chiaky?" Sierra rozhodila rukami. "To sa ešte uvidí."
"Itoe psst." šepla Chiaky a pred Itoe prístal papierik. "Pre mňa?" naznačila ústami a Chiaky prikývla.
"Bola som so Sierrou a Sakuyou a niečo som sa dozvedala. Sakuya vraj niekoho odpočúvala. Niekoho kto sa bavil o Kirovi. Vraj je študent. A je dosť možné, že je práve v našom veku. Myslím, že toto je jediná stredná , na ktorú môže chodiť."Itoe neverila slovám, ktoré práve čítala. Bolo vôbec možné aby im bol Kira tak blízko? Nevedela či tomu môže veriť a ak áno bolo skutočne reálne aby boli pri ňom celú dobu tak blízko a nevedeli o ňom? To snáď nie. "Chiaky je to možné aby bol Kira tak blízko a my by sme si ho aj tak nevšimli? Pátrame po ňom celú večnosť určite by urobil nejakú chybu. Nejakú, ktorá by ho prezradila a my by sme sa k nemu dostali tak aby sme mu mohli pomôcť. Nehovor mi, že oni si niečo všimli a my dve nie."Itoe hodila papierik Chiaky. "Amanové! Dávajte pozor." okríkol ich učiteľ. Chiaky prikývla hneď po tom ako dočitala papierik od Itoe a schovala svoju tvár za knihu. Schovala ju pred Itoe, učiteľom , triedou , svetom. Schovala sa aby ju mohli pohltiť myšlienky, ktoré ňou prúdili tak nezastaviteľne, že ich sotva vedela ovládať.
***************************************************************************
"Satomi, Naomi ? Aj vy ste to už počuli? To načo prišiel L?" dobehla k nim Myuki. "Áno policia s ním už hovorila. Ak je Kira skutočne študentom tak tu nastáva problém. Je tu mnoho škôl , na ktorých by mohol byť a L ani ľudia , ktorí pracuju s ním nepovedali viac." Satomi sa posadila za svôj stôl. "Prídeme na to nech si L robí čo chce." Naomi spokojná so svojimi slovami sa usadila v neporiadku svojho stola a začala sa prehrabávať v papieroch. "Asi máte pravdu." Myuki sa usmiala a tiež zaujala svoje miesto. "Fajn tak začnime. Prídeme na to." na Satominej tvári sa zjavil úsmev. "Nech robíme čo chceme." Naomi nasledovala Satomin úsmev. "Nech sa ľudstvo viac nemusí báť o svoj život." Myuki žiarila úsmevom a ignorovali to ako sa ich spolupracovníci na nich pozerali.
"Idem si urobiť kávu chce ešte niekto?" Satomi zdivhla ruku. "Mne môžeš jednu urobiť. Dnes sa asi bude hodiť." Myuki zašla do kabinetu. Nabrala vodu do rýchlo varnej kanvice. "Myuki nesmieš mať takýto strach. Bojuj aspoň za ľudstvo. Kira predsa bude neschopný ťa zabiť ak nebude poznať tvoje meno. Trochu si ver preboha Myuki." Udrela rukou o stôl. "Ale čo ak ma bude poznať? A so mnou aj moje meno čo ak?." Oprela sa. "Myuki spamataj sa kašli na to, že ťa bude nejaký Kira poznať. Robíš to pre dobrú vec." z myšlienok ju vytiahol zvuk, ktorý jej prezrádzal , že voda dosiahla bod varu.
"Satomi ty na niečo prídeš. Určite to máš pod nosom. No tak zadívaj sa pozorne. Predsa nejaký L nebude lepší ako ty. Stala si sa vyšetrovateľkou lebo si ňou chcela byť. Prípad nejakého Kiru ťa predsa nedonúti to vzdať alebo snáď áno?" Nebola si istá či ešte zvládne sedieť nad papiermi. Tak veľmi už chcela ukončiť tento prípad. Tak veľmi chcela vrátiť ľudí, ktorých už Kira zabil, ale nemala silu. Nemala ako.
Naomi zovrela ruky v päsť. "Sakra najradšej by som vystrerila do toho človeka všetky náboje svojej pištole. Dopekla ako nám môže takto unikať. Je nemožné aby niekto tak mladý mohol zabiť toľkých ľudí a unikať policii. Čo je zač? Hmm vlastne to mi jedno, keď ho nájdem vypalim doňho toľko dier koľko to len pôjde. Už nevezme ďalší život." Naomi bola zaslepená zlosťou tak ako bývala slepá obloha, keď na nej nebolo vidno slnko či mesiac a hviezdy.
**************************************************************************
"Čo Miharu ešte stále máš strach?" usmiala sa Dai , keď čakala , kým k nej dojde Miharu. "nepodceňuj ma Dai Mizu. Dokážem s tebou držať krok alebo ťa predbehnúť bez toho aby si si toho vôbec bola vedomá." usmiala sa Miharu a Dai to nachvíľu zaskočilo. "Je fajn, že sme partnerky mi dve. Pretože je fajn , že niekto je tak tvrdohlavý ako ty. Alebo lepšie povedané rovnako ako ja?" zasmiali sa a vykročili. "Koľko mŕtvych padlo včera?" prehovorila tentokrát už vážne Miharu. "Včera padlo 30 obetí. Je to až neskutočné, ale kriminálnikov je stále aj tak priveľa." Dai sa obzrela okolo , keď pristúpili k telám mŕtvych. "Hmm je zvláštne , že sa ešte niekto odváži zísť na cestu zločinu, keď je tu Kira. Veď matky svoje deti pred spaním strašia slovami , keď budeš zlý alebo zlá príde Kira." Miharu si povzdychla a sústredila sa na telá. "Áno a tí, ktorí sú s Kirom hovoria stále túto formulku: Nič nás nedokáže zastaviť . Nič nám nemôže zabrániť na ceste za naším bohom." Tentokrát ticho vystriedali slová Dai.
"Sasame? Asi by sme sa mali ísť pozrieť na tie telá, ktoré nám pridelili , aj keď to bude stále rovnaké." Tifa sa skotúlala z postele na zem a vyskočila. "Máš pravdu, ale do kúpelne idem prvá." rozbehla sa Sasame a zabuchla za sebou dvere na kúpelni a zamkla. "Hmm to je celá ona. Vždy tam musí byť prvá." Povzdychla si Tifa a ľahla si späť na posteľ. "Hmm je fajn mať aspoň nachvíľu na tvári úsmev. Zadívala sa do stropu a potom zavrela oči. "Aké môže byť len ľahké prísť o život." Povdychla a pocítila ako na ňu kvapla voda. "Hlavne v tomto prípade." Stála nad ňou Sasame a z jej vlasov kvapkala voda. "Vďaka za uvolnenie kúpelne." Tifa vyskočila a už jej nebolo. "Hmm tak sa správam aj ja?" nechápavo hľadela na zavreté dvere Sasame. "Áno správaš!" ozvalo sa z kúpelne a bytom znel smiech dvoch dievčat.
"Myia?" ozval sa známy hlas z kuchyne. "Čo sa deje Suki?" vošla do kuchyne. "Hm L nám už mohol prideliť nejkú misiu. Nezdá sa ti?" Myia si povzdychla. "Chápem, že si asi nedočkavá po misii, že chceš odhaliť Kiru, ale pozri sme tu zatiaľ víkend. Nečakaj, že nám hneď budú dávať misie." Myia stíchla a bytom sa ozvalo zaklopanie. "Ďalej!" zakričali dvojhlasne a dvere sa otvorili. Dnu vošla žena, ktorá ich nie až tak dávno viedla do tohto bytu. "Dobré ráno dievčatá. Prišla som vám povedať, že L vám pridelil prvú úlohu. Ide o to, že pôjdete do väzenia. Včera tam zomrelo 30 ľudí. Sú tam už dva naše tými (sakra s akým je to i/y? prekliata gramatika) . A vy budetem tretím. Pripravte sa a do hodiny aby ste tam boli." žena bez ďalších slov opustila byt. "Asi sme to zariekli." zasmiali sa obe a prekvapilo ich, že prehovorili naraz. "Fajn asi by sme sa mali pripraviť. Nebolo by najlepšie prísť neskoro hneď na prvú misiu." usmiala sa Myia. "Máš pravdu. takže by sme sa mali snažiť."
"Hmm L ? Kyo? Nie je vám blbé , že tu len tak sedíme s utajením mien a ostatní vystavujú svoj život tam vonku?" i keď Ayra prešla výcvikom na zbavenie emócii podobne ako L a Kyo stále v nej tie pocity ostali. Mali ich všetci traja len ona ich najhoršie ovládala. "Nie." prehovorili naraz. "Mohla som si to myslieť." sadla a položila ruku na zbraň, ktorú mala priprevnenú na opasku. "Aj tak ju tu nepotrebuješ." L sa posunul až k nej. "Informácia, že Kira je študent sa ......" Kyo nedopovedal. "Už stihla rozniesť.....viem." L sa odrazil na stoličke zase späť. "Polícii sa asi tak celkom nedá dôverovať. Mám taký pocit, že....." Ayra sa nervózne obzrela po miestnosti. "Ju už začal ovládať Kira." Kyo hľadel do monitora pred ním bez náznaku nejakých emocii. "Hmm je to síce len pocit, ale ak to tak nie je....." L sa zastavil v strede vety pretože vedel, že je nepotrebné aby tú vetu dokončoval. "....tak to onedlho také bude." dokončili za neho obaja a bol im jasný smer myšlienok ostatných. "Hmm asi spolupracujeme pri dlho. Niekedy je kruté , keď druhý vie čo si myslíme." Ayra sa usmiala a nachvíľu mala pocit bezpečia akoby žiaden Kira neexistoval. "Hej, ale niekedy sa to hodí, keď človek stratí slová." L prikývol pretože vedel o čom kyo hovorí. "To je zas druhá vec."

ja sa mám celkom dobre:)