Postavy:Matsuko.Gaara,Zuzka, Shikamaru, Kiba, Tsunade
Hlavná Postava: Matsuko a Gaara
Poznámky:Prepáč, že mi to trvalo tak dlho, ale snáď sa ti to bude páčiť koniec som nechala uzavretý tak som zvedava čo na to povieš
Hlavná Postava: Matsuko a Gaara
Poznámky:Prepáč, že mi to trvalo tak dlho, ale snáď sa ti to bude páčiť koniec som nechala uzavretý tak som zvedava čo na to povieš

" Matsuko ja viem, že mi chceš pomôcť, ale Kiba je proste pre mňa.....no ako to povedať proste ma ignoruje tak to proste nechaj tak." povzdychla Zuzka. "Akoby som mohla keď si Kiba nevšíma moju naj kamošku?" usmiala s ana ňu Matsuko. "Úplne jednoducho. Čo tak ísť si uloviť Gaaru?" zasmiala sa Zuzka, ale bolo jej z toho doplaču pretože Kiba s ňou sotva prehovoril.
"no nerada ťa tu nechávam samú,ale ako myslíš." povzdychla Matsuko a pomaly odkráčala ku dverám. Stačila kľučku a ešte sa otočila. "Ak by si niečo potrebovala tak mi daj vedieť." Zuzka prikývla a Matsuko za sebou zatvorila dvere.
Vonku vrazila do... "Gaara.ehm čo tu ro...robíš?" dostala zo seba a všimla si, že Gaara trocha očervenel. "No vlastne som ťa hľadal." pozrela sa na neho nechápavo. "Máme misiu." Matsuko prikývla. "Ok tak poďme za Tsunade ." potichu kráčali. Matsuko bola taká šťastná, že bola v Gaarovej prítomnosti a zdalo sa, že to bolo vzájomné.
"Ach Ahojte. Gaara a Matsuko." pozdravila ich Tsunade. "Takže potrebujem aby ste doručili správu do kamennej . To je celé." podala im zviazaný zvytok. "Dajte naň pozor." prikývli.
"Tak môžme vyraziť hneď nie?" povedal Gaara a Matsuko prikývla. "Áno v kľude nebude to nadlho." vyrazili šli tak rýchlo ako to šlo pretože zvitok vyzeral byť dôležitý. Inak by neposielali dvoch najsilnejších ninjov na misiu.
Matsuko zrazu zastala.Gaara sa na ňu zahľadel. Chytila sa za hlava. "Stoj Gaara nehýb sa všade okolo nás sú ninjovia a pasce." zašepkala a kľakla si. Často sa zhovárala z duchmi, ktorý jej hovorili čo sa deje naokolí takže vedela niečo viac.
Nikto nestihol reagovať no zrazu bolo okolo nich toľko piesočných rakiev, že sotva stihli reagovať. Jedny boli z obyčajného piesku a druhé z toho krvavého. Z piesku Matsuko. "vyborná práca." usmial sa na ňu Gaara. Mierili ďalej.
Matsuko cítila niečo zlé, ale nevedela či jej predtucha je správna. Tak len zrýchlili smerom ku kamenej.
Netrvalo dlho a dorazili tam. "Zdravíme prišli sme vám odvzdať zvitok z konohy." niekto kto tam zrejme vlastnil príponu Kage prikývol. "Vynikajúco. Môžete ísť." Matsuko a Gaara striedavo pozerali na seba a na muža.A potom prikývla.
"Táto misia mi príde zvláštna." zašepkala Matsuko, keď vyšli z kamennej. Gaara prikývol. "Máš pravdu. Nemôže to byť predsa také jednoduché." Rozhliadli sa dokokola.
Nikto tam nebol. Všetko bolo prázdne. "nie je tu nič." Zistenie Matsuko nebolo nič nové. Už to dávno vedeli, ale z toho ticha šiel mráz po chrbte.
"Mali by sme sa ponáhlaľ späť. Mám taký pocit, že sa stane niečo zlé." naznačil jej Gaara.
Cesta späť netrvala ani hodiny. Trvala omnoho kratšie ako cesta tam. Boli však omnoho tichšie ako predtým a ticho bolo aj všade naokolo.
Vstúpili do Konohy a tam ich čakala nepríjemné prekvapenie. Konoha bola uplne iná ako keď z nej pred troma hodinami odchádzali. Pretože už tam nebol žiaden život. Všetci boli mŕtvy.
Matsuko a Gaara so strachom kráčali cez ulice Konohy a v tom Matsuko stačil jede pohľad na to aby sa psychicky zrútila. Ležali tam Zuzka v Kibovom náručí
Spadla na kolená. "Prečo? Prečo Konoha musela takto trpieť? Prečo museli trpieť moje priatelia? Prečo museli zabiť aj Zuzku? Hneď potom ako to Kiba zistil?" slzy jej kvapkali po chladnej tvári. Telo už strácalo všetky pocity. Nemohla cítiť pretože by jej to roztrhalo srdce. Nemohla myslieť pretože by jej to vzala myseľ. Nemohla dúfať pretože by to z nej vymlatilo dušu tak čo ešte mohla?
Podšiel k nej Gaara. "Matsuko." podal jej ruky a pomohol jej vstať. "Prosím viem, že na to nie je vhodná chvíľa, ale musím ti to povedať. Milujem ťa." v tej chvíľi to Matsuko vyrazilo dych
Stratila život a našla lásku. Prišla o domov. Prišla o mysel , ale vrátilo sa jej srdce. Zamilovala sa a tak prišla o dušu. "Je život vôbec ešte fér?" oprela sa o Gaaru. Toho jediného kto jej ešte ostal.
"no nerada ťa tu nechávam samú,ale ako myslíš." povzdychla Matsuko a pomaly odkráčala ku dverám. Stačila kľučku a ešte sa otočila. "Ak by si niečo potrebovala tak mi daj vedieť." Zuzka prikývla a Matsuko za sebou zatvorila dvere.
Vonku vrazila do... "Gaara.ehm čo tu ro...robíš?" dostala zo seba a všimla si, že Gaara trocha očervenel. "No vlastne som ťa hľadal." pozrela sa na neho nechápavo. "Máme misiu." Matsuko prikývla. "Ok tak poďme za Tsunade ." potichu kráčali. Matsuko bola taká šťastná, že bola v Gaarovej prítomnosti a zdalo sa, že to bolo vzájomné.
"Ach Ahojte. Gaara a Matsuko." pozdravila ich Tsunade. "Takže potrebujem aby ste doručili správu do kamennej . To je celé." podala im zviazaný zvytok. "Dajte naň pozor." prikývli.
"Tak môžme vyraziť hneď nie?" povedal Gaara a Matsuko prikývla. "Áno v kľude nebude to nadlho." vyrazili šli tak rýchlo ako to šlo pretože zvitok vyzeral byť dôležitý. Inak by neposielali dvoch najsilnejších ninjov na misiu.
Matsuko zrazu zastala.Gaara sa na ňu zahľadel. Chytila sa za hlava. "Stoj Gaara nehýb sa všade okolo nás sú ninjovia a pasce." zašepkala a kľakla si. Často sa zhovárala z duchmi, ktorý jej hovorili čo sa deje naokolí takže vedela niečo viac.
Nikto nestihol reagovať no zrazu bolo okolo nich toľko piesočných rakiev, že sotva stihli reagovať. Jedny boli z obyčajného piesku a druhé z toho krvavého. Z piesku Matsuko. "vyborná práca." usmial sa na ňu Gaara. Mierili ďalej.
Matsuko cítila niečo zlé, ale nevedela či jej predtucha je správna. Tak len zrýchlili smerom ku kamenej.
Netrvalo dlho a dorazili tam. "Zdravíme prišli sme vám odvzdať zvitok z konohy." niekto kto tam zrejme vlastnil príponu Kage prikývol. "Vynikajúco. Môžete ísť." Matsuko a Gaara striedavo pozerali na seba a na muža.A potom prikývla.
"Táto misia mi príde zvláštna." zašepkala Matsuko, keď vyšli z kamennej. Gaara prikývol. "Máš pravdu. Nemôže to byť predsa také jednoduché." Rozhliadli sa dokokola.
Nikto tam nebol. Všetko bolo prázdne. "nie je tu nič." Zistenie Matsuko nebolo nič nové. Už to dávno vedeli, ale z toho ticha šiel mráz po chrbte.
"Mali by sme sa ponáhlaľ späť. Mám taký pocit, že sa stane niečo zlé." naznačil jej Gaara.
Cesta späť netrvala ani hodiny. Trvala omnoho kratšie ako cesta tam. Boli však omnoho tichšie ako predtým a ticho bolo aj všade naokolo.
Vstúpili do Konohy a tam ich čakala nepríjemné prekvapenie. Konoha bola uplne iná ako keď z nej pred troma hodinami odchádzali. Pretože už tam nebol žiaden život. Všetci boli mŕtvy.
Matsuko a Gaara so strachom kráčali cez ulice Konohy a v tom Matsuko stačil jede pohľad na to aby sa psychicky zrútila. Ležali tam Zuzka v Kibovom náručí
Spadla na kolená. "Prečo? Prečo Konoha musela takto trpieť? Prečo museli trpieť moje priatelia? Prečo museli zabiť aj Zuzku? Hneď potom ako to Kiba zistil?" slzy jej kvapkali po chladnej tvári. Telo už strácalo všetky pocity. Nemohla cítiť pretože by jej to roztrhalo srdce. Nemohla myslieť pretože by jej to vzala myseľ. Nemohla dúfať pretože by to z nej vymlatilo dušu tak čo ešte mohla?
Podšiel k nej Gaara. "Matsuko." podal jej ruky a pomohol jej vstať. "Prosím viem, že na to nie je vhodná chvíľa, ale musím ti to povedať. Milujem ťa." v tej chvíľi to Matsuko vyrazilo dych
Stratila život a našla lásku. Prišla o domov. Prišla o mysel , ale vrátilo sa jej srdce. Zamilovala sa a tak prišla o dušu. "Je život vôbec ešte fér?" oprela sa o Gaaru. Toho jediného kto jej ešte ostal.
