Dalšia poviedka ktorú robí Ayra-chan :) Už hned 1.časť ma zaujala :D Ako inak píše ju predsa Ayra :D Ešte info som tam ako Aiko:D

Ďalší upršaný deň preklial Tokio. Bol pondelok. Všetci ľudia trčali v škole alebo práci. No tento týžden nebol ako každý iný. I bezcitný musel pocítiť , že sa niečo zmenilo. Museli cítiť to, že svet svet sa zmení, ale k čomu? To bola otázka , ktorá sa stále pretáčala v hlave študenta Lighta Yagamiho.
"Light počakaj chvílu." dobehla za ním Yumi. Otočil sa. "Viem o tom." Pozrel sa na ňu a stále udržiaval pokoj. "O čom?" Yumi chvíľu rozmýšlala či to povedať nahlas. "O Ki...." Light jej zapchal ústa. "Hmm v tom prípade príd dnes ku mne." Usmial sa na ňu Light a odkráčal.
Aiko sledovala ich rozhovor , a keď počula tie slová. "Príď dnes ku mne." myslela, že to nie je možné. Prečo ona? "Prečo som to nemohla byť ja? Bola by som Kirovi verná. Pomáhala by som plniť jeho plány na krajší svet." Oprela sa o skrinku na chodbe. Hlavou sa jej naraz preháňalo toľko vecí. Myslela, že vybuchne. Čo ak by prišla za ním a povedala by mu to? Zabil by ju? Mohol by to urobiť?
"Sandie?Počula si to?" dobehla k nej Namika. "Oni.....oni sú už Kirovi na stope. Je to nemožné. Ak ho chytia. Ja mám strach." Sandie jej zakryla ústa. "Pst.....nikto o ňom nevie. Je to planý poplach. Dnes som s ním telefonovala. Upokoj sa." Namika si vydýchla. "A čo hovoril?" usmiala sa. "Že dnešný večer sa zapíše do historie." Namika sa pozrela smerom na tmavú oblohu. "Asi to tak bude." zasmiala sa.
"Chiaky čo nové s Kirom??? Už sa ti podarilo prísť na to kto to je alebo niečo??? Hocičo??" Itoe sa nevedela dočkať. Stačil by jej len malý pokrok. Jediný, ktorý by jej v niečom pomohol. Potrebovala byť pri Kirovi viac ako hocikto iný, ale vedel niekto skutočne kto je Kira? Pretože ak nie vtedy su bez šance. "Nie nič." šepla Chiaky a vyšla von. Pomaly sa nadýchla vzduchu, ktorý bol cítiť dušami obetí. Plačom rodín. Strachom ľudí.
"Sakuya prestaň byť zase tvrdohlavá. Daj si trochu pauzu preboha. Takto Kiru v živote nenájdeme."
Sakuya sa zadívala do zeme. "Nie nájdeme ho zakaždú cenu. Nepodceňuj ma Sierra." pokrútila hlavou. "Ja ťa nepodceňujem hovorím len to čo je pravda. Pozri sa okolo čo vidíš." všade na okolo boli popísané nápisy Kira je náš boh. "Áno je tu všade naokolo , ale ak sa k nemu chceme skutočne dostať musíme čakať. Čakať na správnu príležitosť."
****************************************************************************
"Zapnite televíziu.." zašepkala Satomi a tým odtrhla Naomi a Myuki, ktoré sa skláňali nad prípadom. "Ak si všimnete je to až prekvapivo podobné. Akoby ten niekto viedol dokonale naplánovaný život, ale kto?" Satomi sa zamyslela a pri tom hľadela smerom k televízii. "Hmm to je otázkou, ale niekto to určite bude. Hmm možno študent, pracovník banky či učiteľ. Niekto komu sa nemení pracovná doba a má čas vždy o tej istej hodine." Myuki si ľahla na stôl. Bola už zničená z tých dní čo strávila na polícii za svojím pracovným stolom.
"Takých ľudí su milióny, ale skste uvažovať. Zabíja len v Tokiu a jeho okolí. A tým sa nám znižuje okruh nie je ich až tk málo, ale ani toľko veľa ako celý svet, ale čo ak by to chcel preniesť preniesť všade? A ako vlastne získava informácie? Zaíja len zločincov a k tomu musí mať podané informácie, ale hmmm rozumie ešte niekto tomu čo hovorím?" Zamyslela sa Naomi. "Bohužial nie. Sme na to až priveľmi unavené." povzdychla Satomi a obliekla si kabát. "Ja už odchádzam dnes mi to vôbec nemyslí a je mi nejako divne.
****************************************************************************
"Myia je to jasné.....dostali sme sa až tam kam sme chceli až k L." usmiala sa Suki. Konečne po dlhých rokoch ani nevedela ako dlho to trvalo sa na jej tvári objavil úsmev. Po tom ako zomreli obaja z jej rodičov myslela, že život už nemá zmysel, ale mýlila sa pretože teraz sa ten zmysel znova objavil a bol jasnejší ako hocikedy inokedy. "To je perfektné. Myslela som, že ho už nikdy neuvidím, ale teraz ho stretnem znova. L bol kedysi môj najlepší priateľ, ale potom sa naše cesty rozišli, ale teraz je tu znova. Suki ani nevieš ako som šťastná." prikývla.
"Sasame? Zistila si z tých znakov niečo?" ocitili sa vo väznici medzi pár mŕtvymi telami. "Čo ak to nebol on? Čo ak to nebol Kira?" prešla prstom po tele mŕtveho. Zabil sa sám. Vrážal do steny až kým nepadol jeho posledný úder. "Máš pravdu. Kira zabíja pomocou infarktu, ale čo ak .....ak to bol nejaký experiment? Čo ak chcel len vyskúšať aká je skutočná moc boha?" zamyslela sa Tifa. "Ty veríš v boha? Pretože každý teraz tvrdí, že boh je Kira a ak som niekedy nejakú vieru aj mala tak v týchto posledných dňoch som ju už dávno stratila.
"Dai kam zase ideš?" vykríkla Miharu. "Dopekla zase to chce vziať na vlastnú päsť to je takmer nemožné. L idem za ňou nechcem aby sa jej niečo stalo." povzdychla si Miharu a vybehla von z dverí. "Toto je nemožné hundrala pre seba." Kým dobehla Dai bola celá mokrá od dažďa. "Tie kvapky. Sú ťažšie ako zvyčajne. Zmenili sa tak akoby sa mal zmeniť aj tento svet." Trochu sa jej na vode pošmykla noha, ale udržala rovnováhu a chytila Dai za plece. "Ja na to prídem Miharu: Dôveruj mi. Ja to dokážem. Tomu ver."
"Kyo? Čo si o tom mysliš?" Kyo bol pre L ako pravá ruka. Boli si navzájom podobný. Obaja boli tichý no dostatočne inteligentný na to aby z nich boli najlepší vyšetrovatelia na svet. Navzájom spolu vždy súperili. "Hmm...." zamyslel sa. Kyo si vždy najprv premyslel až kým niečo povedal. "Konal bez rozmýšlania. Pozri sa v ako poradí vraždí. Priamo tak ako sa zobrazujú väzni v televízii. Asi nebude priveľmi informovaný alebo tiež môže mať lepšie informácie ako všetci čo tu sme." Odmlčal sa. "Pokojne to môže byť hocikto z nás, ale prísť na to môžme len jedniným spôsobom." Konečne sa postavila Ayra , ktorá mlčiac sedela v kresle. " Musíme počkať kým urobí aspoň drobnú chybu." zašepkali všetci spoločne s úsmevom na tvárach. Spolupracovali spolu dostatočne dlho aby navzájom vedeli čo si ten druhý myslí.
"Light počakaj chvílu." dobehla za ním Yumi. Otočil sa. "Viem o tom." Pozrel sa na ňu a stále udržiaval pokoj. "O čom?" Yumi chvíľu rozmýšlala či to povedať nahlas. "O Ki...." Light jej zapchal ústa. "Hmm v tom prípade príd dnes ku mne." Usmial sa na ňu Light a odkráčal.
Aiko sledovala ich rozhovor , a keď počula tie slová. "Príď dnes ku mne." myslela, že to nie je možné. Prečo ona? "Prečo som to nemohla byť ja? Bola by som Kirovi verná. Pomáhala by som plniť jeho plány na krajší svet." Oprela sa o skrinku na chodbe. Hlavou sa jej naraz preháňalo toľko vecí. Myslela, že vybuchne. Čo ak by prišla za ním a povedala by mu to? Zabil by ju? Mohol by to urobiť?
"Sandie?Počula si to?" dobehla k nej Namika. "Oni.....oni sú už Kirovi na stope. Je to nemožné. Ak ho chytia. Ja mám strach." Sandie jej zakryla ústa. "Pst.....nikto o ňom nevie. Je to planý poplach. Dnes som s ním telefonovala. Upokoj sa." Namika si vydýchla. "A čo hovoril?" usmiala sa. "Že dnešný večer sa zapíše do historie." Namika sa pozrela smerom na tmavú oblohu. "Asi to tak bude." zasmiala sa.
"Chiaky čo nové s Kirom??? Už sa ti podarilo prísť na to kto to je alebo niečo??? Hocičo??" Itoe sa nevedela dočkať. Stačil by jej len malý pokrok. Jediný, ktorý by jej v niečom pomohol. Potrebovala byť pri Kirovi viac ako hocikto iný, ale vedel niekto skutočne kto je Kira? Pretože ak nie vtedy su bez šance. "Nie nič." šepla Chiaky a vyšla von. Pomaly sa nadýchla vzduchu, ktorý bol cítiť dušami obetí. Plačom rodín. Strachom ľudí.
"Sakuya prestaň byť zase tvrdohlavá. Daj si trochu pauzu preboha. Takto Kiru v živote nenájdeme."
Sakuya sa zadívala do zeme. "Nie nájdeme ho zakaždú cenu. Nepodceňuj ma Sierra." pokrútila hlavou. "Ja ťa nepodceňujem hovorím len to čo je pravda. Pozri sa okolo čo vidíš." všade na okolo boli popísané nápisy Kira je náš boh. "Áno je tu všade naokolo , ale ak sa k nemu chceme skutočne dostať musíme čakať. Čakať na správnu príležitosť."
****************************************************************************
"Zapnite televíziu.." zašepkala Satomi a tým odtrhla Naomi a Myuki, ktoré sa skláňali nad prípadom. "Ak si všimnete je to až prekvapivo podobné. Akoby ten niekto viedol dokonale naplánovaný život, ale kto?" Satomi sa zamyslela a pri tom hľadela smerom k televízii. "Hmm to je otázkou, ale niekto to určite bude. Hmm možno študent, pracovník banky či učiteľ. Niekto komu sa nemení pracovná doba a má čas vždy o tej istej hodine." Myuki si ľahla na stôl. Bola už zničená z tých dní čo strávila na polícii za svojím pracovným stolom.
"Takých ľudí su milióny, ale skste uvažovať. Zabíja len v Tokiu a jeho okolí. A tým sa nám znižuje okruh nie je ich až tk málo, ale ani toľko veľa ako celý svet, ale čo ak by to chcel preniesť preniesť všade? A ako vlastne získava informácie? Zaíja len zločincov a k tomu musí mať podané informácie, ale hmmm rozumie ešte niekto tomu čo hovorím?" Zamyslela sa Naomi. "Bohužial nie. Sme na to až priveľmi unavené." povzdychla Satomi a obliekla si kabát. "Ja už odchádzam dnes mi to vôbec nemyslí a je mi nejako divne.
****************************************************************************
"Myia je to jasné.....dostali sme sa až tam kam sme chceli až k L." usmiala sa Suki. Konečne po dlhých rokoch ani nevedela ako dlho to trvalo sa na jej tvári objavil úsmev. Po tom ako zomreli obaja z jej rodičov myslela, že život už nemá zmysel, ale mýlila sa pretože teraz sa ten zmysel znova objavil a bol jasnejší ako hocikedy inokedy. "To je perfektné. Myslela som, že ho už nikdy neuvidím, ale teraz ho stretnem znova. L bol kedysi môj najlepší priateľ, ale potom sa naše cesty rozišli, ale teraz je tu znova. Suki ani nevieš ako som šťastná." prikývla.
"Sasame? Zistila si z tých znakov niečo?" ocitili sa vo väznici medzi pár mŕtvymi telami. "Čo ak to nebol on? Čo ak to nebol Kira?" prešla prstom po tele mŕtveho. Zabil sa sám. Vrážal do steny až kým nepadol jeho posledný úder. "Máš pravdu. Kira zabíja pomocou infarktu, ale čo ak .....ak to bol nejaký experiment? Čo ak chcel len vyskúšať aká je skutočná moc boha?" zamyslela sa Tifa. "Ty veríš v boha? Pretože každý teraz tvrdí, že boh je Kira a ak som niekedy nejakú vieru aj mala tak v týchto posledných dňoch som ju už dávno stratila.
"Dai kam zase ideš?" vykríkla Miharu. "Dopekla zase to chce vziať na vlastnú päsť to je takmer nemožné. L idem za ňou nechcem aby sa jej niečo stalo." povzdychla si Miharu a vybehla von z dverí. "Toto je nemožné hundrala pre seba." Kým dobehla Dai bola celá mokrá od dažďa. "Tie kvapky. Sú ťažšie ako zvyčajne. Zmenili sa tak akoby sa mal zmeniť aj tento svet." Trochu sa jej na vode pošmykla noha, ale udržala rovnováhu a chytila Dai za plece. "Ja na to prídem Miharu: Dôveruj mi. Ja to dokážem. Tomu ver."
"Kyo? Čo si o tom mysliš?" Kyo bol pre L ako pravá ruka. Boli si navzájom podobný. Obaja boli tichý no dostatočne inteligentný na to aby z nich boli najlepší vyšetrovatelia na svet. Navzájom spolu vždy súperili. "Hmm...." zamyslel sa. Kyo si vždy najprv premyslel až kým niečo povedal. "Konal bez rozmýšlania. Pozri sa v ako poradí vraždí. Priamo tak ako sa zobrazujú väzni v televízii. Asi nebude priveľmi informovaný alebo tiež môže mať lepšie informácie ako všetci čo tu sme." Odmlčal sa. "Pokojne to môže byť hocikto z nás, ale prísť na to môžme len jedniným spôsobom." Konečne sa postavila Ayra , ktorá mlčiac sedela v kresle. " Musíme počkať kým urobí aspoň drobnú chybu." zašepkali všetci spoločne s úsmevom na tvárach. Spolupracovali spolu dostatočne dlho aby navzájom vedeli čo si ten druhý myslí.

jen mě tak napadlo, jak si stěhovala svůj blog, tak si psla ze se odhlasujes ze vsech virtualu? Ja jen ze u me si, tak esli s tebou mam pocitat ( probiha tam soutez apod.) anebo esli se teda tam taky odhlasujes?