Dokážem odpustiť ale nie zabudnúť part 8

12. prosince 2008 v 19:12 | Yamamura Aiko |  Dokážem odpustiť, ale nie zabudnúť
Jupíí zachvíílu dorazííme do Konohy!!

Shinara otvorila oči a vyskočila z postele. "Dnes bude môj šťastný deň." zasmiala sa sama pre seba a hodila na seba oblečenie, opláchla si tvár a prečesala si vlasy. Zbehla dole a vzala si niečo na raňajky.



Keď ich doseba narýchlo hodila začula klopanie. Otvorila dvere. "Ayra si tu ako nazavolanie." Ayra sa usmiala. "Áno ja viem kedy prísť. Sasame a Namika tu ešte nie su?" Shinara pokrútila hlavou. "Nie, ale myslím, že do polhodiny dorazia. Inak chceš niečo na jedlo?" Ayra pokrútila hlavou. "Nie ďakujem a teraz už konečne hovor." Shinara sa na ňu nechápavo pozrela. " O čom?"



Ayra sa ju za tie roky naučila omnoho lepšia čítať akoby Shinara tušila. "No predsa o tvojej ceste s Narutom. Vieš Shinara svieti ti to v očiach." tá sa zasmiala a chvíľu rozmýšlala. "Noo vieš včera.....včera ma Naruto pozval na Ramen aaaa ja som taká šťastná." Ayra sa zasmiala.



"Áno verím ti a za asi desať sekúnd bude niekto klopať." Ayra bola šťastná pretože Shinara sa bála byť s Narutom v jednej miestnoti a to, že spolu pôjdu na Ramen bol pokrok.



Ozvalo sa klopanie. "Čo som hovorila?" zasmiala sa Ayra. "Jaa...sa ťa začínam báť." Shinara sa objavila pri dverách a otvorila. "Namika, Sasame......meškáte." zasmiala sa. "Áno vieme, ale zastavila nás Tsunade. Máme ísť za Pigynkou a Gaarom." prehovorili naraz.



"Ćože?????" spýtala sa Ayra. "No Pigynku a Gaaru poslali do Konohy takže tu chvíľu zasotnú a myslím, že pôjde o nejakú misiu, ale ešte netuším kedy." prehovorila Namika. "Áno presne tak pretože tu vraj budú na dlhšie nie ako väčinou čo tu bývajú tak na dva tri dni. Je možné, že to bude mesiac alebo aj dlhšie." Sasame sa tešila. Gaaru už videla pár krát pred tým a zúfalo sa do neho zamilovala.



"A už sú tu?" spýtala sa Shinara. Namika a Sasame pokrútili hlavou. "Nie ešte nie asi za hodinu sú tu. Myslím a potom máme padať za nimi." prehovorila Namika a Sasame nadšene prikývla.



"Ok, ale zatiaľ ostanme tu nie?" spýytala sa Sasame. Shinara so súhlasom prikývla.



*****************************Zbytok Konohy***********************************

"Shikamaru, Neji, Lee, Storm, Orashi vstávať. Je čas." pewhovorila Miharu. Sama nevedela ako sa stalo, že bola prvá hore.



Za ňou sa prebudila Orashi. "Miharu preboha koľko je hodín?" zívla si. Bola ešte skoro tma. "To je jedno, ale viem, že je čas." Orashi chápavo prekývla a zatriasla Leem. "Lee vstávaj." zašepkala mu do ucha.

Otvoril oči. "Čo je čo sa deje? Už ideme????" vyskočil a rýchlo sa spamätal.



Storm zatriasla Shikamarom. "Vstávaj pohyb už ideme." Shikamaru otvoril oči a zbadal pred sebou jej tvár. Nachvíľu stuhol akoby ho niekto lapil do jeho vlastneho jutsu. "Och Storm .....dobré ráno." pozrela sa na neho. "Je ti niečo?" pokrútil hlavou. "Nie.....len som nečakal takúto tmu." pomaly sa postavil.



"Miharu?" za ňou stál Neji. Pomaly sa obrátila. "Áno čo sa deje?" otočila sa k nemu a zahľadeli si do očí.

"Nooo vieš.....jaa...." nikdy nevidela Nejiho takto koktať. Preto sa jej to zdalo nezvyčajné. "Ja ťa počúvam Neji." otočila sa chrbtom od všetkého a hľadela na Orochimarovo sídlo. "No vlastne ide o to........chcem aby si vedela, že....,že .....,že som sa do teba zamiloval." Miharu sa stočila dozadu a neveriacky hľadela na Nejiho. "Tak......jaa.....neviem čo povedať." Neji pokrútil hlavou. "Nehovor nič." vzal jej ruku do svojej a druhou jej prešil po hlave. "Stačí ak budem vedieť jednu vec......" nedokončil pret,že zozadu pribehla Orashi.



"Musíme vypadnúť pretože už môže byť neskoro." oni dvaja prikývli a vyštartovali tak rýchlo ako mohli.

"Môžme

ísť." prehovorila Orashi. A zamierili to priamo na Orochimarove sídlo.



**************************Orochimaru******************************************

"Kabuto prepáč ja musím vypadnúť asi do desiatich minút sú tu ty z Konohy." prehovoril orochimaru a už ho nebolo. "Už zase. Zase zdrhol z boja ako vždy. Asi si zvyknem."



Roztvoril dvere do izby Myuki. "Poďme vstávaj a zobuď aj Michiko. Pripravujeme sa na boj proti Konohe. Ale len menšej časti." Myuki bola okamžite na nohách. "Áno jasne. Hneď je zobudená." vybehla z izby.



"Hej Myuki. Čakám vás pri vchode." prikývla a Kabuto odišiel. "Poďme Michiko vstávaj." roztvorila dvere.

"Čože čo sa deje??" roztovrila prekvapene oči. "No dokpekla vstávaj!!! Sú tu obyvatelia listovej!" Michiko vstala rýchlosťou svetla.



"Preboha Myuki to si mala povedať hneď nie až teraz!" Vybehla z dverí izby. "Preboha a čo teraz? Kedy ako kde? Nooo Myuki už hovor??" sypala na ňu vety tak rýchlo, že Myuki nestihla reagovať.



"My máme strážiť Hinatu a Sakuru pretože po nich idú. Kabuto je vonku čaká na ich príchod, ale teraz už poď!"



***********************************Suna*************************************

"Dobré ráno Pigynka." roztvorila oči a nad ňou sa skláňal Gaara. "Ach Ahoj." zívla. "Aj by som sa ťa spýtala ako si sa vyspal, ale asi to nie je vhodné." usmiala sa na neho a pretrela si tvár rukami.



"Áno máš pravdu, ale zato mám taký pocit,že ty si spala dobre." prikývla. "Vynikajúco. A teraz už poďme. Ako ďaleko je asi ešte konoha." Gaara chviíľu premýľal. "Asi ešte hodinku cestu. Možno trocha dlhšie podľa toho akým tempom pojdeme."



"Už sa ich neviem dočkať. Ale jedinú si ešte pamätám Ayru pretože tá so mnou komunikovala tak dosť. Ale samozrejme nemžem zabudnúť ani na Shinaru, Sasame či Namiku a tiež Miharu, Orashi a Storm." usmiala sa Pigynka nad svojimi spomienkami.





************************************Akatsuki**********************************



Tifa otvorila oči. Cítila sa hrozne divne. Nevedela čo s ňou bolo. "Možno ma niekto uriekol a teraz ma preklína, že som sa dala k Akatsuki." povzdychla a postavila sa z postele.



Vyšla z izby a zaklopala Yumi na dvere. "Poď ďalej." zakričala Yumi. Vedela, že to bola Tifa pretože odkedy sem prišla chodila takto za ňou každé ráno. (Zvyk ako sa stretávala s Namikou, Sasame, Shinarou a Ayrou."



"Bréé ranko ako si sa vyspala?" vošla a Yumi jej zbadal na očiach, že nemá najlepšiu náladu. "Noo....som nevyspatá." Tifa nerada klamala, ale musela. Nemala na výber. Bolo to pre dobrú vec.



"Ach aha chápem." povzdychla Yumi. "Hmm a ty ako s deidarom." Yumi sa usmiala. "Vynikajúco ani by si neverila." spustila rehot. "Ja....on on ma pobozkal." Tifa sa nadšene usmiala. "Skvelé."



"Saky dobré ráno." zbehla dole a bol tam Itachi. Trocha sa zarazila. "Ahoj. Ty... si ma včera odniesol však?" Itachi sa na ňu usmial a prikývol. "Áno nemohol som ťa nechať spať tu." Saky sa na chviľu zamyslela.



"A prečo si ma nezaniesol do mojej izby. Vieš prebudila som sa v tvojej." Itachi dusil smiech. "Nooo......vieš bolo to blžšie a myslel som si, že ti to nebude vadiť pretože aj tak som bol celú noc hore." usmial sa na ňu Itachi.



Zo zadu sa jej dotkol ramien. "Mimochodom dobré ráno Saky." vedel, že už jej to hovoril. Ale zbožnoval jej reakciu ked jej niečo povedal spoza chrbta.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama