close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Dokážem odpustiť ale nie zabudnúť part 6

12. prosince 2008 v 19:10 | Yamamura Aiko |  Dokážem odpustiť, ale nie zabudnúť
Jupii dalšia časť!! Šup šup do čítania!!

"Kiba čo tu robíš?" vykríkla Sasame lebo tušila, že Ayra len celá očervenie a nebude schopná reagovať.

Ayra no taak reaguj teraz máš šancu. Zahundrala si pre seba Shinara a v tom momente stuhla.

"Naruto aj ty?!" dostala zo seba Namika, keď sa pozrela na Ayru a Shinaru. Stáli tam neschpné pohybu. Neschopné slova. Neschopné nadýchu.

"A zdravím vás tu všetkych. Ako sa máte??? My sme išli len tak okolo tomu verte." prehoril Naruto a pritom sa škrabal po hlave snažiac sa zakryť, že klame. "Ach Ayra Shinara mali by ste ísť je už neskoro a vy chalani tiež. Ja ostávam spať u Sasame kedže sú všetci odomňa na misii." vykopla ich Namika a spolu zo Sasame sa len potichu smiali.

Ayra nič nevravela a vybrala sa svojím smerom a Shinara tam ostala stáť. "Shinara stoj!" vykríkol Naruto. Otočila sa. "Noo ja len, že či ťa nemôžem ísť odprevadiť." pozrela sa na neho a chvíľu len tak stála. "Jasné, že môžeš radšej chodím s niekým ako sama." usmiala sa na neho a počkala kým ju dobehne. "Noo tak som si uvedomil, že s tebou som okrem misie ani nikde nebol." prehovoril do ticha Naruto........" tak som s aťa chcel spýtať či by si zajtra nepriala pozvatie na ramen?" Shinara sa zarazila. Naruto ju práve pozval na Ramen ten, ktorého mala tak rada myslela, že tam skolabuje na mieste. Ona a Naruto na ramene. "Vieš Naruto je len jedna vec čo ti na to môžem povedať a tou je (pokračovanie nabudúce.)
****Ayra a Kiba******
"Ayra ty kráčaš dosť rýchlo keď chceš." postavil sa pred ňu Kiba a mierne Ayru vystrašil. "Áno väčšinou chodím sama....taak chodím až neprirodzene rýchlo." Kiba si povzdychol. "Nevadí neskočíme ešte von?" pozrel sa na ňu s úsmevom. "Jasné, že môžme. Aj tak nemám čo doma robiť." Kiba chytil Ayru okolo pása. "Ehm...Kiba??" troška sa jej zatriasol hlas, ale pri Kibovom dotyku nedokázala vnímať okolitý svet. "Ja vieš trasieš sa , ale ak je ti až taká veľká zima tak ti v klude požičiam svoju bundu." pokrútila hlavou. "Nie to nie je potrebne.........takto to je príjemnejšie." tú druhú časť si len tak zašepkala pre seba a pritisla sa blžšie ku Kibovi. "Ehm Ayra prepáč, že som bol dnes večer taký protivný, ale proste.......neviem vysvetliť svoje správania tak mi ho jednoducho prepáč." pokrútila hlavou. "To nevadí veď každý ma nejakú takúto chvíľku a ty nemôžeš za to, že som tam bola , keď si mal blbú náladu."

********************************Zbytok Konohy********************************
"Stojte sme tu. Toto je Orochimarovo sídlo." zastavil ich Neji. Boli prekvapený lebo čakali, že niekto ako Orochimaru bude mať sídlo na inom mieste s ťažším prístupom k nemu.

Miharu, Orashi aj Storm zacítili strach. To sídlo bolo na mieste kde ten strach nebol, ale len to meno. Meno Orochimaru dokázalo v ľudoch zbudiť taký strach, že zabudli vetko čo kedysi vedel. Dokonca aj bojovať. Niektorí možno zabudli prečo chceli ísť. A stačil jediný pohľad do jeho očí a všetko to čo znelo z toho mena sa aj splnilo.

"Ide z toho strach." šepla Orashi a pritisla sa bližšie k Leemu ten len prikývol. "Toto nie je možné. Sotva tu dokážem zacítiť nejaký ten blesk je tu čistá obloha akoby sa všetky búrky báli toho mena....aj obloha by z tohoto miesta chcela utiecť." Miharu sa zachvíľu zamyslela. "Toto bude Genjutsu. Nič íné. Všetko by už dávno vymrelo. Už o nás vedia. Uvoľniť." a zrazu sa im pred očami zjavilo to čo tam skutočne bolo.

Nebolo to nič iba tmavé miesto. Bez rastlín.Bez života. Bez všetkého. "Ako niekto takto môže žiť?" zašpekali Orashi, Miharu aj Storm. V ich hlasoch sa dal chytať strach. Akoby sa rozšíril so zvukom a všetko ešte zhoršil. "Musíme ísť." povedal Shikamaru a vykročil.

*******************************Suna****************************************
Zvyšok cesty kráčali bez slov. Pigynka občas hodila nejaký pohľad po Gaarovi. A sledovala jeho chôdzu. Rozmýšlala čo sa asi odohráva v tej jeho hlave.

Ach Gaara ani si nevieš predstaviť aké je pre mna obrovské šťastie to, že sme spolu na misii, že spolu ideme až do konohy. Taká ďaleká cesta a len mi dvaja. To bude úžasné. Pigynka si povzdychla a zívla.

"Si unavená?" prikývla. "Áno trocha áno. Táto noc mi dala zabrať. Trošku zložitejšia akoby som čakala." Gaara chápavo prikývol.

"Tak tam je vhodné miesto kde by si mohla prepať nie?" kývol hlavou napravo. A ona prikývla.

****************************Orochimaru****************************************
Michiko sa rozvalila na posteľ. Bola unavená z toho večného utešovania Myuki pretože niekedy jej to dalo dosť zabrať a pri tom ako bola stavaná jej psychika. Vačsinou bola naladená podľa ostatných a len málokedy zažila náladu podľa toho ako sa vyspala alebo niečo podobne.

Len čo si ľahla zavrela oči a spala úplne tuho. Celé toto ju unavovalo a išlo jej to roztrieštiť hlavu na drobné kúsky akoby jej to vždy ukradlo niečo z jej osoby.

Myuki si nahádzala veci do tašky. Hrozne sa jej zívalo a dalo sa jej spať. Oči jej klipkali, ale ešte počakal kým sa nedobalí a keď už to končne bolo ľahla si aj ona.

"Ach jaj Michiko ty to máš omnoho jednoduchšie. Nikdy si nebola zamilovaná a nikdy ťa niečo takéto netrápilo. Nikdy ťa netrápili taé veci čo tríznia aj mňa? Je toto neférovosť života? prečo som sa musela zamilovať a na čo mi to vlastne bolo len na to aby som sa takto trápila alebo???" Myuki zívla a ani si neuvedomila ako rýchlo zaspala.

*****************************Akatsuki******************************************
Saky tam sedela a nevedela čo má robiť. Sklonila si hlavu na stôl. Taká unavená, že zaspala. Chcela aby sa jej snívalo o Itachim, ale ani nevedela, že ten je za ňou. "Ach Saky dobrú noc." vzal ju na ruky a mieril ju odniesť do izby. Pozeral sa na jej tvár. "Skoda, že neviem čo ku mne cítiš." pošepkal a vyniesol ju hore. Položil a zakryl Perinou.

"Yumi ahoj čo tak, že si tu a nie vo svojej izbe?" znavene si vedľa nej sadla Tifa. Po svojej dlhej ceste.
Nezvyk, že Yumi sedela v obývačke pretože večne bola zatvorená vo svojej izbe. "Noo vieš nejako mi ju obsadil Dei a čaká tam na mňa." Tifa sa na ňu neveriacky pozrel.

"uuu tak Dei. Yumi čo tu preboha ešte robíš Deidara je v tvojej izbe a ty tvrdneš tu čo si sa zbláznila? Padaj okamžite tam!" vyletela na ňu Tifa a potom sa začala rehotať. "jaaa sa ťa začínam báť." zamrmlala Yumi a už jej tam nebolo.

Otvorila dvere na izbe. "ehm.. Deidara ty tu ešte stále čakáš?" pozrela sa a uvedomila si, že spí. Zadívala sa na neho. Prišiel jej taký zlatý, keď spal. Natiahla k nemu ruku a prešla mu ňou po tvári. V tom ju chytil za ruku a stiahol k sebe. "Yumi odhalil som ťa." zasmial sa a dotkol sa jej tváre nosom. Potom priložil ústa k tým jej a pobozkal ju. "Deidara!" vydýchla Yumi. "Čo nepáčil sa ti?" Yumi pokrútila hlavou chytila ho za krk a stiahla naspať k sebe. "Nie práve naopak."

Tifa sa zasmiala keď počula čo sa udialo v Yuminej izbe a pomaličky kráčala do svojej no na nešťastie narazila na Peina.

"Tifa kde si bola?" vyhrkol hneď keď ju zbadal. "Na vzduchu. Potrebovala som sa prejsť byť sama." zakryla si tvár rukami. Klamanie jej išla jedna radosť. "Bola si tam tri hodiny!!" mykla plecami.

"A čo je na tom akurát som trénovala novú techniku tak neviem čo riešiš. Čas ubehne rýchlejšie akoby si si myslel keď trénuješ a nechápem čo máš za problém. No bože tak som tu chvíľu nebola zmeškala som niečo dôležité." Pein zrazu stíchol. Tifa ho svojou drzosťou dostala. "Nie nezmeškala." pomaličky odkráčal. Tifa prekrútila očami. "Ach tí chlapi."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama