Dokážem odpustiť ale nie zabudnúť part 5

12. prosince 2008 v 19:09 | Yamamura Aiko |  Dokážem odpustiť, ale nie zabudnúť
A je tuu dalšiaa čaaasť :) Je super tak čítajte.


Tifa pomaličky kráčala. "Vieš čo Tifa máš pravdu. Odpustiť je jednoduché, ale zabudnúť je omnoho horšie a tažšie. Pre všetkých."* ozvalo sa spoza nej, ale videla už len chrbát Namiky.



Tá pomaličky išla smerom ku Konohe. Hlavu mala sklonenú. "Stretnúť Tifu bolo ťažšie akoby som čakala." smutne si povzdychla. "Zdravím ťa Namika." ozvalo sa spoza nej. Ten hlas jej bol dobre známi. Otočila sa . "Kakashi." povzdychla. Stál tam opretý o strom. V jednej ruke kniha. Druhá strčená vo vrecku. Prišlo jej nemožné ako niekto môže byť taký dokonalý. "Ćo tu robíš takto neskoro a sama?" podišiel k nej. "No vlastne som sa bola iba prejsť." chcela kráčať ďalej, ale v tom momente bol Kakashi vedľa nej.



"Ale nehovor, že by si išla bezomna Namika." kývla plecami. "Možno aj ano." pozrela sa mu do očí, ale vyčítať z nich nezvládla nič. Tak spolu pomaličky kráčali až k nej domov.......................





*******************************Konoha**************************************



"Ayra je s tebou niečo?" pozrela sa na ňu so strachom Shinara. "Nie nič.....len.......ale nie nič mi nie je." povzdychla a v tom sa do rozhovoru zapojila Sasame. Sedeli v jej izbe , ale boli dosť potichu.



"Ayra tak tebe nič nie je. Keby ti nič nebolo tak aspoň raz spomenieš ako ti je smutno za Kibom, ale ty nič no tak hovor." povzdychla.



Pohľady Shinari aj Sasame podali na nu. "Ja....no s Kibom niečo je......a ja vôbec netuším čo trápi ma to. Chcela by som mu pomôcť , ale povedal, že si kvôli nemu nemám robiť starosti." Shinara sa na ňu usmiala. " Aaa čo keď je to kvôli tebe Ayra? Možno sa trápi kvôli tebe." tá len pokrútila hlavou nad Shinarinou nezmyselnou vetou. "O tom pochybujem." Sasame pokrútila hlavou. "Ayra nikdy nepochybuj o veciach, ktoré môžu byť pravdou veď Kiba ťa má rád." Ayra povzdychla.

"Aj keby ma mal rád nikdy nie tak veľmi ako ja jeho." zrazu sa otvorilo okno a z neho vypadol.



"KIBA!!!!" vykríkli všetky tri naraz.



*****************************Zvyšok Konohy************************************

"Hmm Storm vieš čo ? Nechápem prečo sa tak vlečieme." zasmial sa Shikamaru a trocha si pohol. Storm len povzdychla. Shikamaru povieš mi niečo takto raz za čas a musela to byť takáto blbosť? Na to som sa tešila celú tú cestu toto malo byť to čo mi povieš????" Trošku pridala do kroku."áno máš pravdu mohli by sme sa trochu pohnúť. Hodilo by sa."



"Lee neboj sa určite ich dostaneme späť. Pre Orochimara nie sú ani zďaleka také dôležité ako napriklad Sasuke." Lee prikývol a povzdychol si. "Sľúbil som Sakure, že ju ochránim za cenu vlastného života tak prečo je teraz tam? Celé je to moja chyba. Mal som na ňu dávať pozor." Orashi ho chytila za plece. "To bude dobré Lee. To pojde." Srdce ju bolelo tak, že to bolo až neuveritelne. Bolo jej z toho nanič. "Dakujem Orashi." usmial sa na ňu lee.



"Miharu No konečne som ťa dobehol!" objavil sa pri nej zadýchaný Neji. "Áno to vidím, ale musíme sa pohnúť." Neji sa postavil pred ňu a zastavil ju. "Počúvaj všetci ostatní sú ďaleko za nami tak nemá zmysel sa takto ponáhľať a navyše nijako im nepomôžeme ked sa vyčerpáme skôr ako tam dojdeme." Miharu povzdychla. "Prepáč Neji máš pravdu. Ja som si to neuvedomila." niečo sa v nej zlomilo keď si uvedomila , že jej to povedal Neji. Ten ktorého tak veľmi milovala aj keď o tom ani netušil.




*********************************Suna*****************************************

"Z toho si nič nerob to sa predsa stáva každému." povzdychol si nad Pigynkou Gaara. "Asi máš pravdu....aj keď by som bola radšej bez toho ................a naplno vnímala tvoju prítomnosť." Pigynka si zakryla rukou ústa.



"Čo bola tá posledna časť vety čo si hovorila?" *Pignka sa trocha zarazila. "Posledné čo som hovorila bolo , že by som radšej bola bez toho." Gaara chápavo prikývol. "Aha tak potom sa mi to posledné zdalo, ale prisahal by som, že sa ti hýbali ústa, keď som to počul."



Pigynka mykla plecami. "hovrím, že si asi zle počul. Aa ti to zdalo." Pigynka sa pozrela do zee a hodila výraz tipu. Mám problém.



******************************Orochimaru**************************************

"CHYSTAJTE SA NA CESTU!!!!!!!!!!!!!ZAJTRA SA VYRAZA! TAK POHYB ABY STE BOLI PRIPRAVENý HOCIKEDY VYRAZIT." roznelo sa po sídle.



"Myuki. Poď zbalíme si veci aby Orochimaru nechytil histerický záchvat." postavili sa Michiko a Myuki kráčala za ňou ako námesačná stále zdeptaná myšlienkami na Sasukeho.



"nechápem prečo to musí byť až také ťažké." kráčala stále bezduchu Myuki. "To prejde. Teraz na to nemysli a zober si len potrebné veci. Zajtra vypadneme a zistíš ako si na tom dobre?" posunula ju do izby a odkráčala do svojej.



"Nechápem čo s tou Myuki je. Ako ju môže takto vyviesť z miery jeden prekliaty Uchiha, na ktorého si len spomenula a ani ho nevidela. " Michiko bolo doplaču. Neznášala keď bol niekto v jej okolí smutný pretože potom to začala prežívať aj ona a toto sa jej stávalo uplne vždy.



***********************************Akatsuki************************************

"Dei prečo ma trápiš takýmito otázkami?" Yumi sa postavila. Nerada sa vzdalovala. Pod Deiovou rukou jej bolo tak príjemne, ale chcel z nej dosťať prečo sa mu tak veľmi vyhýba. Aj keď mal pocit, že už to vie. "Tak ja ťa trápim Yumi?" chytila sa za hlavu. "Deidara! Vieš dobre, že som to tak nemyslela." otočila sa odišla z izby. "Yumi kľude chod ja si tu na teba počkám aj tak sa mi tu leži dobre." ľahol si na posteľ a čakal.



Yumi medzi tým zišla do kuchyne. "Saky a Itachi. Pardon, že vás ruším nevedela som, že ste tu. Hneď padám." vzala si niečo z chladničky a vyšla von.



"kde sme to skončili?" spýtal sa jej Itachi. Saky chvíľu rozmýsľala. "Myslím, že pri tom, že teba by som sa nikdy nezlakla." Itachi prkývol.



"Hovoríš, že by si sa ma nikdy nezlakla?" naklonil sa k nej tak blízko, že by ju mohol na mieste pobozkať. "Ani teraz zo mňa nemáš strach." Saky mala chuť sa nakloniť ešte blžšie k nemu a pritsnúť svoje pery na tie jeho. "Nie hovrím ti, že teba sa nezlkanem Itachi."



Odklonil sa. "Tak ťa teda asi nevystraším. No fajn ja idem." postavil sa a Saky tam ostala sedieť. Zosunula sa na stoličke. Povzdychla si.



Zrazu sa spoza nej ozvalo. "Zabudol som ti povedať dobrú noc." zašepkal jej do ucha. Saky stuhla. "Dobrú noc Itachi." ozvala sa ked tam uz nebol
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama