Dokážem odpustiť ale nie zabudnúť part 4

12. prosince 2008 v 19:06 | Yamamura Aiko |  Dokážem odpustiť, ale nie zabudnúť
Jupiiii dalšia časť a už dneees :D:D Jupiiii. A už som tam aj ja :D:D A nemožem s toho že sa na mna Gaara usmial :D:D: Heh ved citajte :D

Ayra pomaly a zamyslene kráčala od Kibu smerom za Tifou, Namikou, Sasame a Shinarou.
"Zdravím ťa Tifa." všetky sa otočili. "Ayra si nejaká skleslá čo sa tam dialo?" zavtávrila sa akoby nič Namika. "Ehm....vobec netuším o čom hovoríš." prehovorila Ayra ironicky.

"Hmm počula som o tom, že máš toho veľa všakže Ayra. Tsunade na teba hodila moje povinnosti po tom ako ja som si len tak odišla do Akatsuki." Ayra povzdychla. Shinara zbadala, že Ayre sa o nej vážne nechce hovoriť tak zmenila tému. "Noo počula som, že členom Akatsuki je aj Itachi Uchiha.......hmm Tifa boli ste kedysi priateľmi tak sa pochváľ?" usmiala sa na ňu. Ayra Shinare naznačila slovíčko ďakujem pretože vážne nezvládala byť stredobodom pozornosti.

"noo presne Tifa pochváľ sa." zasmiala sa Sasame. "Alebo tu budeš len tak mlčať a nepovieš nám nič? Nezdôveriš sa nám??? svojím kamoškám?" Sasame sa konečne dostala k slovu a bola rada pretože pri svojej ukecanosti to mala ťažké.

"Noo tak povedzme , že už sme sa rozprávali, ale hrozne sa zmenil. Je iný ako bol kedysi." Namika sa usmiala. "Kedysi si o ňom vedela veľa čo?" Tifa prikývla.

"Panebože to už sme tu hodinu? Ja budem musieť ísť." prehovorila Tifa. "Ach áno v akatsuki nemôžu mať tušenie, že si tu." prehovorila Sasame.

Ayra a Shinara sa s Tifou rozlúčili a pomaliky spolu odkráčali. "Hmm tak čo Ayra ako s Kibom?" Ayra mávla plecami. "Je čudný keby som aspoň tušila prečo." Shinara prikývla. S Ayrou si rozumeli a priatelili sa odkedy Shinara zistila, že Ayra nie je démon ako o nej každ hovoril.

Sasame šla zavolať Kibu pretože mala pocit, že zaspal. "No fajn Tifa drž sa a prídi nás pozrieť čo najskôr." Tifa prikývla a ostala tam stáť s Namikou sama.

"Ešte stále si na mňa nahnevaná?" Namika prikývla. "Áno odišla si a nás si tu nechala len tak......" Tifa ju chcela zastaviť , ale Namika neprestala hovoriť. "......viem, že je to misia, ale ani si nevieš predstaviť bez teba je konoha uplne ina." Tifa si povzdychla. "Namika vážne prepáč, ale ja nemôžem sa vrátiť a viem, že ľudia dokážu odpúšať aj keď nie uplne zabunúť..........."

************************Druhá časť Konohy**************************************
"No konečne môžeme aj vyraziť!" vykríkla Miharu a hnala sa cestou úplne prvá a tesne za ňou šiel Neji, Vyzerala byť taká naštvatá, že bolo vhodnejšie sa jej vyhýbať. Takže sa držal v diskrétnej zóne 5 metrov. Asi sa nemohla dočkať misie. "Hmm veď Hinata je jej najlepšia priateľka tak sa nečudujem, že sa tak ponáhľa." zahundral si pre seba Neji.

Za nimi už pomalšie šli vedľa seba Orashi a Lee. V tomto prípade sa snažila Orashi dobehnúť Leeho, ktorý vyzeral ako by pred ňou utekal alebo sa len nemohol dočakť kedy zachráni Sakuru. Vtedy si povzdychla. "A v tomto je Sakura. Hinata je síce moja najlepšia priateľka ako aj najlepšia priateľka Miharu, ale prečo Sakura a prečo práve Lee? Nemože si vystačiť s Narutom alebo Sasukem? " Orashi zrazu spomalila a už sa toľko neponáhľala.

No a na konci skupiny šli Shikamaru a Storm. Kráčali potichu a to sprevádzali len myšlienky Storm. "Shikamaru prečo musíš byť taký ignorantský? Prečo to s tebou musí byť také ťažké až tak veľmi zložité? A vôbec prečo láska tak bolí a nikto nevie čo komu urobil? Shikamaru nemôžeš mi aspoň dakedy niečo povedať?" Zrazu akoby jej Shikamaru čítal myšlinky prehovoril. "Više čo Storm?"

*******************************Suna******************************************
"Pigynka zdravím ťa." Gaara sa na ňu usmial. Prvýkrát v živote mal na tvári úsmev a patril priamo jej. Nemohla uveriť. Myslela si, že to bolo takmer nemožné. "Dobré rno Gaara." spomenul si ako ju pozoroval cez okno. "Dúfam, že si sa vyspala dobre pretože nás čaká misia. Dlhá a asi aj únavná."

Pigynka prikývla. "Áno niečo sa mi dokonca snívalo len si nepamätám čo." Gaara vykročil k bráne Suny smerom na Konohu. "Tak teda poďme.

Ten sen bol o tebe Gaara....povzdychla si Pigynka pri spomienkach. Snívalo sa jej, že ju sledoval spoza jej okna, že sledoval jej spánok, ale keby to bolo v skutočnosti asi by to bolo úplne iné, ale aj tak nádherné.

"Pigynka nejak spomaluješ je ti niečo?" zastavil . Pokrútila hlavou. "Nie prepáč len som sa zamyslela v poslednej dobe sa často zamýšlam a sotva viem čo robím............"hlavne pri tebe Gaara. Domyslela si.

******************************Akatsuki***************************************

"Diedara! Čo tu robíš?!" vykríkla Yumi. Naozaj ho tam nečakala. Deidara sa zatváril akoby nebol v cudzej izbe a pohodlne si ľahol na postel. "Nooo tak Yumi poď si tu ku mne sadnúť a všetko mi porozprávaš."

Yumi tomu nemohla uveriť. Deidara bol v jej izbe a ležal na jej posteli. Čakal na to kým si k nemu sadne a všetko mu porozpráva ,ale čo chcel vlastne počuť? To ako zúfalo ho miluje? To mu povedať nemohla. To by nedokázala.

"Hmm a čo také zaujímavé chceš počuť?" nesmelo si sadla na kraj vlastnej postele aj ked sa na neho najradšej vrhla.
Sadol si vedľa nej a prehodil jednu zo svojich rúk cez jej plece. "Noo Yumi všetko od začiatku ako si sa začala ku mne takto správať?" povzdychla. "Kebyže viem kedy?" zamilovaná do neho bola odkedy prišla do Akatsuki.


******Ina časť Akatsuki*********
"Saky zdravím ťa." prisadol si k nej Itachi. "I....Itachi čo tu robíš?" bezstarostne sa na ňu usmial. "Noo neviem, ale ty si bola asi zamyslená a vystrašil som ťa čo?" jeho úsmev pri Saky vyvolával toľko pocitov.

Milovala ho a on si ani nevedel predstaviť ako. Pri ňom jej vždy tak zovrelo srdce bola to láska? Nenavidela sa za to, že mu nedokáže povedať. Prečo to pre ňu bolo také ťažké?

"Itachi teba by som sa nezlakla ver mi."

************************************Orochimaru******************************
"Hmm Myuki čo tu tak sediš?" klakla si k nej Michiko. Myuki si len povzdychla. "Ja vieš rozmýšľala som......nad..........no nad Sasukem. Vieš kedysi som do neho bola zamilovaná. A teraz mi je taký vzdialený. Ak tam bude...........ak bude v sídle Akatsuki.......ja mám strach aj keď sa hrozne teším."

"Ach Myuki máš to ťažké. Ja som v živote zamilovaná nebola a je mi dobre." zasmiala sa Michiko.

"To máš šťastie. Aj keď toho pocitu by som sa nevzdala." usmiala sa Myuki pri spomienkach.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama