Dokážem odpustiť ale nie zabudnúť part 3

12. prosince 2008 v 19:05 | Yamamura Aiko |  Dokážem odpustiť, ale nie zabudnúť
A je tu 3-časť poviedky. Aj ked som tam tentokrát neni :( ALe je to super!

"Ach Tifa som rada, že ťa vidím. Ale stále nemôžem pochopiť prečo si sa na to dala." Sasame, Tifa, Shinara a Namika sa objali. "Kde je Ayra?" Tifa si nemohla nevšimnúť jej nepriítomnosť. "No vlastne je s Kibom a stráži." Tifa sa zasmiala. "Tak to veľa asi nenastrážia ani jeden ani druhý. No tak rozprávajte.

"Ach všetko je také zložité keď si odišla." povzdychla Sasame. "Áno dokonca aj vtáky spievaju o tom, že Tsunade si nevie dať rady ako rozdelovať misie pretože si je pri tom veľmi pomáhala. A teraz ťa z väšej časti nahrádza Ayra takže chodí na misiu dvojnásobne viac. Veď vieš,že aj pred tým sa sotva objavila v konohe. Teraz je skoro stále na misiach." Namika súhlasne prikývla nad Shinarinou poznámkou.

"A chýbaš aj Narutovi. Škoda, že tu nie je aj keby sa možno potešil, že by ťa videl pokiaľ by ťa nepovažoval za zradcu." prehovorila konečne Namika. Vedela, že Tifa mala Naruta vždy rada a preto nemohla ostať mlčať. Tifa smutne povzdychla.

"je mi ľúto, že som vás opustila, ale dakedy vam všetko vysvetlím sľubujem. Je to také zložité, že sa to nedá vysvetliť len takto na jeden krát." Sasame chápavo prikývla. "Ano a niečo zaujímave v Akatsuki?" Tifa pokývala hlavou. "No vlastne som si myslela, že sa tam dozviem, ale viem toho prekvapivo málo. Asi mi nedôveruju."

"Áno, ale asi mali nových členov dosť a vedia komu dôverovať a komu nie však." povzdychla si Namika. Vedela o všetko ako sa Tifa dostala k Akatsuki aj prečo tam musela byť a vedeli to len oni. Pretože Tifa nikdy nemala čas to povedať niekomu inému.

"Hmm ak ťa Ayra chce stihnúť mohla by už prísť." spomenula ju Shinara a Tifa prikývla. "Tak s tým máš teda pravdu."

*********Ayra and Kiba***************
"No vlastne som ti tu chcela pomôcť. Len asi sa potrebuješ sústrediť tak pôjdem späť........a Kiba môžem sa ťa niečo spýtať?" pozrel sa na ňu a Ayra si sadla vedľa neho pri strome. "Je ti niečo?
zasmial sa a pokrútil hlavou. "Čo by mi bolo?" pozrel sa na ňu. "Si až prehnane starostlivá."

Pokrútila hlavou. "No tak Kiba vždy si veselý a Akmaru tiež. Teraz ste obidvaja unavený a zničený akoby vám niekto hrozne psychicky ublížil myslíš, že by to som si nevšimla?" Kiba sa postavil priamo oproti Ayre a chytil ju za plecia. Jej srdce začalo neuveriteľne byť. "Počuj Ayra nerob si so mnou starosti dobre? Som rád, že si si všimla , že sa moje správanie zmenilo pretože si to nevšimol nikto iný. Ale nechcem aby si sa zaťažovala mojimi problémami veď máš dosť tých svojich." Ayra prikývla. "Áno chápem nabudúce ťa skúsim zastihnúť v lepšej nálade a teraz už idem tak ahoj." ešte stále mal položené ruky na jej pleciach a pozeral jej hlboko do očí.
"Ach áno dobre Ayra"

Prečo nemôže byť v Konohe častejšie keby vedela ako mi tu chýba. Ani jeden deň poriadne nestrávi tu a pochybujem, že by mala čas na mňa, ale všimla si, že som smutný.....možno preto, že je to kvoli nej. Kiba si povzdychol.

*****************************zbytok Konohy***********************************
"Sakra kde je zbytok už tu dávno mali byť?" povzdychla si Miharu. "Áno mali ,ale nie sú tu......bohužial všetko o nich hovorí, že často meškajú. A zrejme nie sú v tú pravú chvíľu na správnom mieste. A už vôbec nie v ten správny čas." Mihara sa zasmiala.

"Hmmm kde ty na tieto múdrosti chodíš Neji? To asi nikdy nepochopím." z dialky zazreli ponáhľajúcu sa Orashi. "Prepáčte, že meškám ,ale niečo ma tak trocha zdržalo." Neji mávol rukou. "To je jedno nevidela si zbytok? Leeho,Storm alebo Shikamara?" orashi pokrútila hlavou. "Naposledy u Tsunade."Miharu si pozdychla. "Tak to vyzerá, že si ešte počkáme." no kým to dokončila stál pri nich zadáchaný Lee.

"Zdravím vás. Už som tu prepáčte, že meškám, ale niečo som si zapisoval." usmial sa na nich Lee a jediná Orashi mu úsev opätovala. "Nie si posledný takže to nevadí." povzdychla si.

"Ale ani prvý." Mihara bola trochu nahnevaná, že jej prerušili rozhovor s Nejim. Možno mu to už teraz mohla povedať. Ak by našla odvahu.

**********Shika and Storm*************
"Ahoj Shikamaru." zahundral niečo v slovazmysle Ahoj. "Tiež mieriš na misiu?" prikývol. "Kam inam, ale je to taká otrava." povzdychol a pomaličky kráčal ďalej. "Hmm trocha meškáme ale ak si pohneme možno sa na nás až tak nenaštvú." mávol rukou. "To nevadí veď máme čas. Kopu čas."

zbytok cesty kráčali potichu. Storm ani len netušila čo ma povedať keď Shikamaru na všetko povedal to svoje "TO JE OTRAVA" Tak radšej potichu došli ku skupinke štyroch ľudí, ktorí sa ich chystali zavraždiť.

*********************Akatsuki************************************************
"Ahoj Yumi." ozval sa zpoza nej Deidara. Yumi prešiel mráz po chrbte a nachvíľu hrozne stuhla. "Ahoj Dei...." napila sa vody z pohára, ktorý mala v ruke. Čakala už len kedy omdlie. "Vieš Yumi je pozruhodné ako sa dvaja môžu obchádzať v takomto malom sídle však?" Yumi sa na neho nechápavo pozrela. "Myslíš tým nás dvoch?" prikývol. "Presne nás dvoch. Yumi predomnou nič neskryješ toho sa báť nemusíš." prešiel okolo nej a Yumi si výdychla.

"Ako vidím ty si zložitý človek však Dei?" prikývol a odišiel.


"Dei sakra načo mi to takto celé sťažuje nervy mám aj bez naších rozhovorov A ako to vôbec myslel tým, že pred ním nič neskryjem?" odložila pohár a šla späť k sebe do izby.

"Sakra asi sa začnem báť aj vychádzať alebo ja už neviem čo. Toto je normalne riziko."

"Yumi odkedy si takto hundreš sama pre seba?" zastavila ju Saky. Mykla plecami. "kebyže to viem" Saky sa pousmiala. "Ach s tebou niečo je čo.....asi si sa nám zamilovala čo.........hm len otázne je dokoho však?" drgla ju a pomaličky kráčala preč. "Veď všetko je možné zavolala za ňou Yumi a otvorila dvere do izby. Tam ju čakalo jedno veľké prekvapenie.........


*********************Orochimaru**********************************************
"Orochimaru stoj!" vykríkla Michiko. Nikdy z neho nemala strach a rešpekt pred ním mohol byť len snom. "Čo chceš?" otočil sa znudene. "Kedy odchádzame? Tí z konohy tu budú už onedlho a my stále nič? No kedy vyrazíme do Akatsuki?" Orohimarovi nachvíľu vyrazilo dych.

"Moment ty vieš o Akatsuki? A Odkiaľ vôbec vieš toto všetko?" Michiko prevrátila očami. "oo moj bože. Počúvaj vie to už celé sídlo....a zrejme nepoznáš ľudí konohy keď nevieš, že prídu po nu byť tebou pohnem si alebo to potrvá ešte dlho." otočila sa a kľudne odkráčala.

"Hmm Sasuke....možno ak by si bol v Akatsuki bolo by to všetko jednoduchšie ak si pamútáš ešte na tie dávno čase kým ty si sa nepridal k nim a ja zase orochimarovi čo bolo na tom až také zložité? Prečo sme nemohli ostať spolu?" sklonila hlavu a ešte raz povzdychla jeho meno.

"Sasuke......prečo?" zakryla si tvár akoby nechcela vidieť už nič. Akoby chcela stratiť všetky spomienky a pocit. Zbaviť sa všetkeho tohoto zbytočneho.

A zrazu vstala rýchlosťou blesku. "Sasuke a teraz ti sľubujem my sa ešte stretneme buď ako priatelia alebo nepriatelia na život a smrť."


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama