Dokážem odpustiť, ale nie zabudnúť part 21

12. prosince 2008 v 19:26 | Yamamura Aiko |  Dokážem odpustiť, ale nie zabudnúť
Tak toto je posledná časť. Škoda mohlo to byť dlhšie:D Ale bol to úžasný príbeh!!
Tak si ho vychutnajte!

Už prešli dva dni. No rany ešte stále boleli. Nie tie fyzické, aj keď niektorých aj tie, ale hlavne tie na duši. Tie, ktoré im zobrali najbližších. Tie, ktoré im ukradli to čo mali.

Shinara pomaly kráčala. Celá v čiernom. Dnes bol deň pohrebov tých všetkých čo padli. K nej sa postupne pridal Naruto, Ayra, Yumi, Deidara, Sasame, Gaara,Itachi, Lee, ktorý mal ešte stále čerstvé slzy,Kakashi,Storm, Shikamaru,Myuki, Sasuke a nakoniec Miharu a Neji.

"Dnes je deň , v ktorý si uctievame život toľkých skvelých ninjiov, niektorý boli síce s Akatsuki, ale potom ako sme uzavreli dohodu o spojenectve budú pochovaný tu. Lúčema sa s vami. Lúčime sa so Saky, Namikou a Michiko, Orashi, Pigynkou........." A kopou ďalších ninjov z konohy. ".........vždy ste stáli pri nás a ďakujeme vám. Myslím, že hovorím za nás všetkých, pretože ak sme vás potrebovali boli ste tu a preto sme tu teraz my aby sme vás mohli odprevadiť na vašu poslednú cestu.."Tsunade dohovorila so slzami v očiach a hľadela na všetkých tých , ktorý tam boli.

Lee stojac o samote. "Orashi budeš mi chýbať. Dovolil som aby si zomrela, ale prečo? Prečo som to nemohol byť ja? Tisíckrát radšej by som bol keby si ty ostala žiť."
Sasame objala Gaaru so slzami v očiach. Dali sa dokopy no Sasame si stále nemohla odpustiť, že Pigynka je preč a ona tu objíma Gaaru. "Keby som ju spoznala skôr mohli sme byť kludne najlepšie priateľky no človek Vždy môže odpustiť no nedákžem zabudnúť.

Kakashiho uslezené oči nedokázala vyliečiť ani spomenianka na Namiku. Tá, ktorá ho tak veľmi hriala pri srci. Prečo ju musel stratiť? Tak skoro? prečo odišla? Jej hlas jej ešte stále znel v hlave a to Kakashimu vohnalo ešte viac slzí do očí. "Prosím Namika odpusť mi to. Mal som ťa zachrániť."

"Michiko." povzdychla Myuki a Sasuke jej utrel oči. "Neplač. obetovala sa pre teba." pohladil ju po vlasoch. "Nie Sasuke. obetovala sa pre nás. Nechcem cítiť tú vinu len ja sama. " hlavu si oprela o jeho hruď a slzy jej tiekli prúdom. "Neboj sa už budeme navždy spolu." zašepkal jej do ucha.


Tifa stála a za ňou ju držal za plecia Itachi. "Miloval si ju však?" pozrela na Itachiho zúfalo. "Nie.....Miloval som vás obe Tifa. Vieš aké bolo pre mňa ťažké byť s jedno zatiaľ čo tá druhá sa na nás prizerala? Ale už to je jedno. Saky mi povedala, že chcela umrieť, že tak to bude jednoduchšie. " Tifa si utrela slzy a obratila sa k Itachimu. "Itachi.....Ja ďakujem ti." jemne ho pobozkala perami mokrými od slz.

"Miharu som tak rád, že si v poriadku." pomáhal jej stáť Neji. "Ja som rada, že tebe nič nie je pretože to by som asi neprežila."Pokrútil hlavou. "Ak by si tu nebola tak ja......umrel by som bez teba." Pokrútila hlavou. "Nie Neji takto nehovor. Žiadny človek nestojí za to aby si pre neho umrel, aj keď Miharu si v tomto momente želala umrieť. Zabila kamarátku ich spojencov a teraz sa cítila byť odsúdená. Cítila sa byť vinná za všetko.

"Strom." zašepkal jej do ucha Shikamaru."Prosím. Netráp sa už preto. Nebola to tvoja chyba." Storm sa k nemu otočila a oči mala napuchnuté od sĺz. Vlasy mokré od tých kvapiek vody čo z nej padali. "Bola to moja chyba. Ja su ju povzbudzovala. Poslala som ju samú do záhuby tak mi nevrav, že to nebola moja chyba. To, že Namika teraz nie je s Kakashim som zavinila ja."

Shinara sa jemne oprierala o Naruta. "Prečo? Prečo musia deň čo deň umierať skvelý ninjovia? Tí, ktorí obetujú život za ochranu toho čo im je drahé?" Shinara už nevedela ako ďalej. Umrelo toľko ľudí no ona stále žila. Bola šťastná, že mala pri sebe ešte Naruto, ale čo ak odíde aj ten? Potom bude koniec?

"Deidara. Prosím len ma neopúšťaj." objala ho Yumi. Ten pokrútil hlavou. "Nie teba nikdy neopustím. Nechcem ťa stratiť. Nikdy o teba nechcem prísť. Si pre mňa všetkým Yumi tak preto ťa prosím. Neopúšťaj ani ty mňa." Mohli by sa takto rozprávať hodiny no nebolo to vhodné ich priatelia práve odchádzali. Umierali a oni ich sprevádzali za tým čo bude ďalej.

"Kiba." "Ayra." Ayra sa nadýchla. "Ja keby si umrel zomrela by som tiež. Nedokázala by som žiť bez teba. Proste to musíš vedieť." Kiba ju objal. "Ayra teraz sa netráp čo by sa stalo keby som zomrel pretože teraz , aj keď nie dobrovoľne umierali iný a naše životy teraz už nie sú doležité. Dôležitejšie sú tie čo odišli a tie čo ešte len prídu."

A tak ako sa na hrob položila posledná biela ruža tak ako odišli tí, ktorých mali radi tak sa postupne vrátila tá stará Konoha. Vytvorili sa v nej šťastné páriky.Z ulíc bolo vždy počuť detský hlas pri hrách. Konoha prekvitala životom ako kedysi za starých čias , aj keď toľko životov odišli. Človek vie už pri narodení, že raz príde deň kedy umrie. Deň kedy za ním možno niekto bude smútiť. A tak ako v nemocnici konohy prichádzajú na svet nové životy tak aj na bojiskách odchádzajú pretože človek nikdy nebude dostatočne silný na to aby vyhral so životom. Človek, je zrodený na to aby dokázal odpustiť , ale nebolo mu dané zabudáť a práve preto musia dokonca života trpieť tí, ktorí zmysel života stratili pri srmti ich drahých, ale život ide ďalej ako nekonečný kolobeh.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama