Dokážem odpustiť, ale nie zabudnúť part 15

12. prosince 2008 v 19:19 | Yamamura Aiko |  Dokážem odpustiť, ale nie zabudnúť

******************************Konoha*****************************************

"Ja....ja....Shikamaru......prepáč, že som sa správala tak ako som sa správala bolo to odomňa blbé." Shikamaru sa na ňu usmial a chytil ju okolo pása. "No vlastne ja som ti to sotva dokázal povedať aj pri tom som bol roztrasený ako malé dieťa, keď si pýta zmrzliny v obchode." Storm sa zasmiala. "asi je to už jedno však?" oprela si hlavu o jeho plece. "Áno je to jedno hlavne keď teraz už sme spolu."

"Prečo?" udrela Sasame do stromu. "Prečo sa mi objaví v živote Gaara a musí s ním byť Pigynka?! Prečo museli prísť obaja??? Nestačil by len on?!" Sasame sa zosunula na zem popri strome a do očí sa jej nahrnuli slzy. "Gaara milujem ťa....ak sa ti niečo stane v živote si to neodpustím." zašepkala do vzduchu Sasame.

Shinara pomaličky zaspávala. Bola taká unavená, že aj keď cítila Narutov pohľad , pri ktorom by určite nezaspala, ale dnes to bolo iné. Pocítila ako sa posteľ na kraji naklonila. Vedela , že si sadol vedľa nej a pocítila dotyk jeho ruky na svojej pokožke. "Shinara....Prečo sa musíš predomnou tak schovávať? Prečo nevyšlo moje pozvanie na ramen? Nemáš ma snáď rada.....alebo? Prečo je to celé takto?" povzdychol si. "Naruto mám ťa rada viac ako si myslíš." povzdychla zo spánku.

"Kakashi......." konečne sa nadýchla. Neverila vlastným očiam. Mala pocit, že sa jej zastavilo srdce no zrazu vzápätí bylo ako bláznivé. "Prosím buď ku mne úprimná........" Namika akoby stratila reč. Akoby sotva dokázala pohnúť ústami. Nevedela čo povedať.....ten bozk.....tie kakashiho pery.Prečo nedokáže nič povedať? Ani len jedno slovíčko? "Ach mohol som si to myslieť, ale neboj sa máš čas." usmial sa na ňu jemne ju pobozkal na čelo a odišiel.

Pigynka si ľahla na posteľ. "Ach dúfam, že gaara sa na mňa nebude hnevať. Myslím, že má Sasame rád. Asi sú si celkom blízky. Nechcem ho stratiť." obrátila sa na bok a oči sa jej zatvárali od únavy. Gaara sa opierajúc o dvere usmial. "Tak preto bola tá hadka?" potichu povzdychol a odkráčal si ľahnúť.

Neji sedel pri Miharu a pevne veril, že už sa prebudí. Tak veľmi mu chýbala. Chcel aby už konečne bola pri ňom aby ju mohol objať byť s ňou. Ukázať jej miesto kam chodí tak veľmi rád premýšlať. Chcel jej toho toľko povedať, ale ona pri ňom pokojne spala a on čakal pripadalo mu to ako večnosť. "Miharu ja počkám." zašepkal.

Orashi a Lee sedeli pred ramenom. "Inak chcel by som ti povedať. Ďakujem." usmial sa na ňu. "Počkaj, ale za čo?" nechápavo sa na neho pozrela. "No vieš na misii si ma povbudzovala zakaždým keď som si myslel, že nevládzem. Stála si pri mne a to sa cení. Takých ľudí človek nájde malo a niekedy dokonca žiadnych." Orashi sa rozžiaril úsmev na tvári. "Ach Lee...čo by som pre priateľov neurobila? Hlavne keď si to ty....."

****************************Pri Konohe************************************


"Ayra dúfam, že sa na mňa za to nehneváš." .. "Na teba sa bohužial hnevať nedokážem." Kibu sa naklonil nad jej tvár a rukami ju držal okolo pásu. "A prečo sa na mňa nedokážeš hnevať?" boli tak blízko seba až kým..........

"Hmm dúfam, že nerušíme." zasmial sa Itachi a Ayra s Kibom vyskočili na nohy. "Akatsuki." zašepkala Ayra. "Áno to si vystihla....hm ty budeš asi Ayra však o tebe som toho veľa počula." zasmiala sa Saky. "Áno rovnako ako o Namike, Sasame a shinare."pridala sa do rozhovoru Yumi a vtedy ju tam zbadali. Aj Kiba a Ayra. "Tifa....." Ayre sa nahrnuli slzy do očí a Kiba ju chytil aby ostala pevne stáť.

Neverili, že by Tifa zaútočila na Konohu. To predsa nebolo možné. To by Tifa nikdy neurobila. "Čo tu chcete?" Kiba sa postavil obranne pred Ayru. "Prišli sme vás trocha postražiť." usmiala sa a ukázala Ayre znamenie.

Tifa to celé hrala. Celé to vzrušenie do útoku na konohu. A nebola jediná, ktorá niečo hrala. "Tifa! ako si sa k nim mohla pridať?! Opustila si konohu! Len tak! Proste si odišla a nás si tu nechala." Ayra po nej vrhla kunai, ktorý ju len tesne minul.

"Hmm Tifa vyzerá to tak, že ty sa tu o nich postaráš, ale pre istotu nech tu Yumi ostane s tebou. Bohvie kto im zas príde na pomoc. My ideme ďalej. Saky, Deidara." poďme.

"Hmm som zvedavá či stratnem Nejiho Hyuugu. Bude to pre neho prekvapenie." zasmiala sa Saky. "Hmm mala si s ním niečo?" zvedavo sa na ňu pozrel Itachi. "Hmm moja minulesť je dlhá....nechce sa mi ju teraz rozoberať." Deidara sa zasmial na Sakynou poznámkou.

"Nieco mi hovori, že tento deň bude dlhý." zasmial sa Deidara. "Aj keď nie pre nás." dopnil ho Itachi so širokým úsmevom.

***********************************Sídlo Akatsuki*******************************

"prečo ste sem prišli?" došiel Sasuke do hlavnej izby. "Pretože sem mal dojsť Orochimaru. Na nás zaútočila Konoha. nemôžme sa tam vrátiť."
"Nezaútočili na vás bez dôvodu tak prečo?" Michiko povzdychla. "Pretože sme tam držali Sakuru Haruno a Hinatu Hyuuga."
"Áno sakura je vynikajúci medic ninja. Tú potrebujú a Hinata má v sebe skutočnú silu." cítil sa zvláštne keď sa k nemu vraciali staré mená a keď znova videl známe tváre. Prečo to tak bolo? Muselo to tak biť? Čo sa vlastne stalo, keď sa to celé ták zvrtlo? Keď sledoval ako sa jeho plán rozvíjal....ako rozrástal do neskutočných rozmerov a teraz tu bola ona Myuki..................
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama