
"Storm? Ty sa mi nebodaj vyhýbaš?" vedela kto za ňou stojí. Shikamaru. Ten, ktorého od ich posledného bozku tak nechcela stretnúť. Milovala ho, ale ona mu to nedokázala povedať. "Shikamaru." prehovorila prekvapene. "Nie nevyhýbam sa ti ja....ja....no asi sme sa nejako nestretli." Nervózne sa usmiala a sklopila hlavu. "No tak Storm tak mi už konečne niečo povedz a netvrá sa, že sa nič nedeje pretože sa niečo deje. Ak mám byť úprimný ja ťa Milujem, ale neviem či aj ty mňa a bojím sa toho, že nie." podišiel k nej a chytil jej hlavu tak aby jej videl do očí.
"Shikamaru prečo ma takto trápiš? Prečo?" do očí jej vbehli slzy. Nevedela či od šťastia alebo od smútku. "Ja neviem čo si mám myslieť. Vieš milujem ťa, ale vždy vždy keď ťa vidím....nedokážem tie slová vysloviť. Myslela som si, že sotva vieš, že existujem....,že keď prechádzaš tak len zakopneš o moju existenciu.."zotrela si slzy z očí a pomaly sa nadýchla. ".....,ale všetko je inak." dokončil za ňu Shikamaru chytil ju za pás a pobozkal.
"Ahojte...."prešla okolo nich Sasame a ani si nevšimla, že sa bozkávali. Najradšj by zabila celý svet už nevedela za kým ísť. Ayra bola teraz určite s kibom. Shinara ležala doma unavená a pri nej bol Naruto. Namika pravdepodobne bola s kakashim a onatu ostala sama. "Dopekla prečo je Tifa preč? prečo musela odísť do akatsuki všetko by bolo lahšie. Keby tu bola."
"Shinara vážne nič nepotrebuješ? Si v pohode? Nie si smädná alebo hladná? Nie je ti zima alebo niečo iné?" Shinara pokývala hlavou. "Naruto no tak upokoj sa. Neumieram Stále som tu medzi vami nemusíš sa o mňa báť." Usmiala sa na neho a Naruto mal chuť ju pohladiť po tvári, ktorú osvetľovalo slnko. "Shinara. Ja ti sľubujem, že niekedy vážne pôjdeme na ten ramen. Nechcem aby moje slová boli len prázdne sľuby." Shinara sa usmiala. "kedy len povieš. Pojdem s tebou rada."
"Namika kam vlastne ideš?" spýtal sa jej kakashi. "Ja no asi domov aj tak nemám kam ísť." Kakashi sa usmial. "V tom prípade môžem ťa odprevadiť? Nebudeš predsa chodiť sama." Namika sa zamyslela. "hmm tak za normalnych okolností by som to zvládla, ale keď si to ty tak ti to dovolím." znovu jej prehodil ruku okolo pliec. A pomaly kráčali. Jej dom bol už len pár krok a cesta sa im stále krátila. "Kakashi ďakujem za odprevadenie a tak teda zbohom. Maj sa." usmiala sa a chcela ísť no zrazu pocítila ako si ju pritiahol za ruku a pritlačil si ju k telu. "Ešte niečo Namika." zložil si masku a pobozkal ju. Namika mala pocit, že tá chvíľa je nekonečná a nechcela aby skončila.
"Kiba prečo mám taký blbý pocit, že si ma sledoval keď som sem chodila?" usmial sa. "Pretože raz som ťa sledoval." hodila na neho ešte jeden pohľad. "No dobre dva krát." Nadvihla obočie. "Fajn tak to bolo viac krat." zložil ruky na obranu. "Vidím, že ma poznáš celkom dobre."usmiala sa a vyšla na strom , na ktorom vždy sedávala. "Ale je tu krásne čuduješ sa mi, že som ťa sem sledoval?" pokrútila hlavou. "Nie."
"Pigynka ty si späť?" posadil sa Gaara prekvapene. "Áno už som tu. Potrebovala som zo seba vybiť zlosiť." povzdychla si. "Dúfam, že si nezničala konohu." pokrútila hlavou. "To nie to nikdy, ale chcem sa ospravedliniť za to ako sme tu pred tebou so Sasame vyvádzali...chcem sa ospravedlniť za seba." Gaara nad tým mávol rukou. "Veď to je už jedno."
"Neji veľmi ťa ľúbim." obajala ho a on ju donútil ľahnúť si. "Aj ja teba......,ale prosím Miharu ľahni si nevyčerpávaj sa musíš nabrať silu." prikývla. "Áno viem tak teda ja sa posnažím." usmiala sa a zavrela oči. "Dobrú noc." zašepkal.
"Hmm inak nie si hladná?" usmial sa Lee na orashi. Prikývla. "Celkom áno, keďže mi z hlavy vypadlo to, že by som mala jesť." Lee sa zasmial. "V tom prípade môžem ťa niekam pozvať?" Orashi sa usmiala. Lee ani netušil akú jej robil radosť. "jasné, že môžeš."
**********************************Michiko and Myuki*****************************
"Myuki no tak preber sa." skáňali sa nad ňou Michiko aj Sasuke. "Bude v pohode. Odnesiem ju do izby nech si ľahne." zdvihol ju na ruky. "Ty cho´ď zatiaľ do hlavnej izby. To je napravo." kývol hlavou a on šiel aj s Myuki na rukách rovno. Otvorila oči. "Sasuke." zašepkala. "Áno ahoj Myuki vidím, že som ťa asi mierne vystrašil, ale keď si odpočinieš snáď to bude lepšie." zoširoka sa na ňu usmial. "Som rada, že ťa vidím." nevedela ako sa s ním bude rozprávať, ale vedela , že ho stretne, ale akoby sa mu mohla vyhýbať, keď budú teraz tak blízko pri sebe? To nedokáže.
"Ok tak tu si ľahni a spi bude ti lepšie." prikryl ju a vyšiel z izby.
Michiko pochodovala dookola po izbe a obzerala si všetko čo tam bolo. Aj keď bola takmer úplne prázdna. Dúfala, že Myuki bude v poriadku. Nebola by priveľmi šťastná keby sa jej niečo stalo. Boli predsa kamarátky odkedy bývali u Orochimara. Ani jedna nemala nikoho .
************************************Akatsuki*********************************&
"Stojte!" zašepkala Tifa najhlasnejšie ako sa dalo. "Co sa deje?" zastavila pri nej Yumi a Deidara jej zakryl ústa.
Všimol si to čo Tifa. Niekto pod nimi stál a keby chceli vpadnúť do Konohy všimol by si ich. A za branou by mohli byt dalsi ovela viac dalsich ninjov. "Čo sú zač?" kývol hlavou na dol Itachi.
"To sú Ayra a Kiba.....jedny z mojich dávnych priateľov." pri tých slovách sa Tifa skoro rozplakala.
"Tifa to je minulost nechaj ich za sebou." usmiala sa Saky.
"Ja to s nimi vyriešim." Dei sa zasmial smiechom šialenca aj keď len potichu. "Deidara ani nech ťa nenapadne....akurát by sme na seba privolali pozornosť. Ich prítomnosť by si stopercentne nevšimli."
"Preboha prečo tu filozofujeme nad jedným ninjom a jenou kunoichi? Tak sa skryme a celé sa to rieši nie?" Saky cúvla a ostatný šli za ňou.
"Dopekla čo tam robili? Ten plán bol tak perfektne prepracovaný." zahundral Deidara. "Nie v pláne bolo zaútočiť večer. Vtedy nebude spať len malá skupinka ľudí takže ich predpripraviť na veľký útok bude jednoduchšie." zahundrala Tifa. "Áno to je pravda taKže teraz by sme si ešte mali odpočinúť." Yumi sa oprela o Deidaru. "
Áno máte pravdu počula som, že konoha má silných ninjov." prehovorila Saky opierajúc sa o strom. "áno je to pravda." ozvali sa naraz aj Tifa aj itachi keďže boli pôvodom z konohy. Prečo poslali na túto misiu ich?
Asi to bude lepšie.Asi im ublížim menej ako keby tam šiel niekto iný. Menej ako keby tam šiel Pein alebo Hidan....menej ako keby tam šiel hocikto. Tifa sa snažila vyhodiť všetky svoje myšlienky z hlavy.
"Tifa nad čím premýšľaš?" spýtala sa jej Saky. Ako jediná si všimla, že Tifa je stále zamyslená a po tom čo jej povedal itachi to celkom chápala. "Ja ani neviem asi len tak prechádzam z jednej myšlienky do druhej." otočila sa chrbtom. Nemohla sa prerieknuť.
